•  | 
  •  

Rozhovory

Voľby 2014 rozhovory

Vďaka manželom Šulcovcom ...

 19.08.2016

Vďaka manželom Šulcovcom ...

Vďaka manželom Šulcovcom sa v našej obci zachoval vzhľad tradičného gazdovského domu z druhej polovice 19. storočia.

Za najzachovalejším gazdovským domom v našej obci, ktorý má tradičnú šindľovú strechu sa skrýva úsilie manželov Šulcových. Starý domček na Kostolnej ulici kúpili od Štefana Valla a prerobili ho na funkčnú chalupu so starodávnym vzhľadom.

Tomášovce sa im zapáčili

Univerzitná profesorka MUDr. Margaréta Šulcová, CSc. donedávna aj dekanka Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave od detstva navštevovala obec Spišské Tomášovce. „Prvýkrát som prišla na Spiš v trinástich rokoch, navštevovala som tu sesternice (neb. pani Bittšanská a Poráziková), ktoré tu mali chatu pod lesom („Vila“). V Tomášovciach sme spolu s manželom Vladislavom a deťmi boli každý rok, až sme sa v roku 1983 rozhodli pre kúpu domu. S výberom nám veľmi pomohla teta Anna Novotná, chcem povedať, že celú jej rodinu považujem za svoju rodinu.“
Vladislav Šulc si spomenul aj na prvý deň v našej obci. „Do Spišských Tomášoviec som prvý raz prišiel v roku 1963 v noci autom po poľnej ceste od Letanoviec. Prvé domy, ktoré som vo svetle reflektorov uvidel boli Novotných a Pjontekovcov. V tom čase bolo v uliciach sliepňavé žiarovkové osvetlenie, povrch ciest bol prašný, neboli chodníky a popri cestách boli jarky, ktoré slúžili ako kanále.“

Chalupa – práca, ale aj relax 

Chalupárčenie v Tomášovciach zo začiatku nebolo chalupárčením v pravom zmysle slova, ale nákladnou renováciou, ktorej radi venovali čas i peniaze. Namiesto pri mori a v cudzine trávili pracovno-rekreačné dovolenky tu. Bolo treba vymeniť deravú strechu, spevniť múry a upraviť chátrajúce zadné priestory, kde samovoľne rástli šampiňóny. „Od začiatku som chcela zachovať pôvodnú architektúru gazdovského domu. Objednala som si murára a ten do zoznamu potrebných vecí napísal aj kilo dynamitu, pretože povedal, že lepšie je postaviť nový dom. Mám rada ľudovú architektúru a tak sa radikálne prestavby nerealizovali.“
Pán Šulc manželku doplnil. „Nakoľko domček sa nám veľmi páčil povedali sme si, že by bolo škoda ho zbúrať alebo nechať rozpadnúť (ako sa to vo viacerých prípadoch stalo). Uvedomili sme si, že jeho kúpou si kupujeme predmet náročný na materiál, prácu, čas a financie, ale aj radosť. Keďže sme obaja pracovali duševne, stala sa nám rekonštrukcia schátralej (architektonicky cennej) chalupy fyzickým relaxom. A keďže sa nám (aspoň podľa nás) dielo s výdatnou pomocou rodiny Novotnej, Gondovej, Orlovskej, p. Štefka a mnohých ďalších a morálnou podporou prakticky celej obce darilo, ide o radostný a trvalý relax, lebo s domom sú starosti stále. A stále je čo vylepšovať.“

Predná časť chalupy má pôvodný interiér, zadná je v modernejšom duchu. Televízor tu nemajú a ani ho nechcú! Zatiaľ im stačí rádio a rozhovory v kruhu rodiny a známych. Keďže pani profesorka prednáša, môže si užívať voľné leto. Má však povinnosti voči diplomantom a doktorandom. Píše učebné texty, publikácie a prednášky. Samozrejme okrem toho je aj starou mamou svojich štyroch vnúčat. Na chalupe trávia väčšinou tri obdobia v roku a pravidelne každé Vianoce. Ak pani Šulcová príde po dlhšom čase na chalupu, cíti sa ako vo svojom druhom domove a veľmi nerada z nej odchádza.

Ako vnímajú našu obec

Obec Spišské Tomášovce profesorke Šulcovej v roku 2004 udelila čestné občianstvo a v roku 2010 ho získal aj manžel Vladislav. Manželia si za tie roky všímajú rozvoj obec. Pani Šulcová hovorí. „Nakoľko už dlho poznám Spišské Tomášovce s radosťou a obdivom konštatujem, že obec sa v poslednom období viditeľne zveľaďuje a rozvíja“. Pán Šulc už odpovedal na otázku ako obec vyzerala keď ju prvý krát navštívil, teraz dopĺňa čo všetko sa v nej zmenilo. „Ak by som chcel vymenovať čo všetko sa od tej doby vybudovalo a vylepšilo, bol by to dlhý zoznam. Len tak pre ilustráciu: športový areál, asfaltové cesty, vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd, verejné osvetlenie, chodníky, rekonštrukcia kostola, dom smútku. Koľko domov sa opravilo, veľa sa ich nových postavilo a stavia ďalej.“
Pani profesorka si u Spišiakov váži úprimnosť, otvorenosť a dobrosrdečnosť. „Naučila som sa tu variť bryndzové halušky, krúpovú polievku a urobiť si z ovčieho syra bryndzu. Mínusom je alkoholizmus určitého percenta populácie, pretože kazí charaktery a schopnosti ľudí. Pohár vína v spoločnosti alebo po dobrom jedle neškodí, ale pravidelné pitie alkoholu v nevhodnom čase, mieste a množstve, to už je závislosť.“
Pán Šulc sa pokúsil odpovedať na otázku ako bude podľa neho vyzerať naša obec o 20 rokov. „Aké budú Tomášovce o 20 rokov? To si netrúfam ani odhadnúť, ale prajem im, aby ich obyvatelia v nich spokojne a svorne žili. Vzhľadom k môjmu veku by som ich po 20 rokoch ešte rád uvidel.“ Odpovedal aj na otázku čo robil pri rekonštrukcii našej škôlky a či rád fotografuje. „Nakoľko Spišské Tomášovce som už dávno pred udelením čestného občianstva považoval za svoju obec, jej fungovanie je tak trochu i mojou srdcovou záležitosťou. V škôlke sa robili nové stavebné úpravy, ktorým bolo treba prispôsobiť existujúce elektrické rozvody. Nakoľko som bol pred dôchodkom projektantom v odbore elektro (silnoprúd), tak som v škôlke užitočne a v praxi aplikoval svoje teoretické znalosti. Fotografovanie je moje hobby.“

V prekrásnej chalupe býva významná odborníčka

Pani profesorka vyštudovala Lekársku fakultu hygienickú na Univerzite Karlovej v Prahe. Venovala sa prevencii ochorení v súvisiacich s prácou, napríklad ochorení pľúc baníkov, poľnohospodárskych či textilných pracovníkov. V súčasnosti prednáša na vysokých školách v Bratislave a v Ústi nad Labem. Spolu s prof. Krčmérym akreditovali na Slovensku nový odbor Verejné zdravotníctvo. V rodine profesorky Šulcovej je viac lekárov. Otec MUDr. Eugen Špaňár výrazne prispel k rozvoju povojnového slovenského zdravotníctva, brat prof. MUDr. Eugen Špaňár, DrSc. viedol Endokrinologický ústav v Ľubochni a dcéra Mária je primárkou gynekologicko-pôrodnického oddelenia. Tretím Eugenom v rodine je syn, ktorý je inžinier geodet, manžel je elektroprojektant.
Medzi vysoké funkcie, ktoré zastávala, patrí post hlavnej hygieničky Slovenskej republiky a námestníčky ministra zdravotníctva pre verejné zdravotníctvo v období od 1990 – 92. „V tejto funkcii sa mi podarilo uviesť do života Národný program podpory zdravia, boli sme jedným z prvých postkomunistických štátov, ktorý tento program mal.“ Svoj odbor, verejné zdravotníctvo, zadefinovala ako kombináciu vedy a umenia. „Verejné zdravotníctvo má ochraňovať a zlepšovať zdravie ľudí prostredníctvom výskumu, výchovy k zdraviu a stratégií prevencie chorôb. Je orientované na telesné, duševné a environmentálne vplyvy životného a pracovného prostredia a spôsobu života na zdravie skupín ľudí a celej populácie, pričom veľmi dôležitá je prevencia poškodení zdravia ľudí a zlepšovanie kvality života“.

Skúsenosť s Afrikou

Prostredníctvom misie Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity navštívila aj čierny kontinent. V Keni zadarmo liečili a aj teraz liečia ľudí z najchudobnejších skupín žijúcich v slamoch. Štyri roky učili schopných mladých ľudí, konkrétne 18 študentov, ktorým sa nakoniec podarilo vyštudovať verejné zdravotníctvo. Dnes sa starajú o zdravú výživu afrických detí, hygienu životného prostredia a prevenciu v boji s AIDS. Najkrajšie spomienky na Afriku sa spájajú s africkými študentmi. „Boli úžasní, strašne vďační za vzdelanie. Neexistovalo aby podvádzali. Keď som povedala, že ideme písať test, tak si všetko poctivo pozatvárali, keď sa diskutovalo tak živo spolupracovali. Po úspešných skúškach sme pre nich pripravili improvizovanú promóciu. Zohnali sme slovenskú aj keňskú vlajku, nahrávku ich hymny sa nám však nepodarilo zohnať a tak ju študenti na slávnosti sami zaspievali, bol to jeden z najdojímavejších zážitkov.“ Pri otázke, čo by pomohlo chudobným oblastiam Afriky, tvrdí. „Nie je dobré im dávať len peniaze a potraviny. Predovšetkým ich treba vzdelávať a naučiť pracovať, aby si sami vedeli získavať prostriedky na život a zachovanie zdravia.“

Chalupa je dnes okrasou našej dediny a manželom Šulcovým prajem ešte veľa pohody, relaxu a tvorivej práce a ďakujem za spoluprácu na príprave tohto článku. 


 Ostatné rozhovory

Vďaka manželom Šulcovcom ...

 19.08.2016

Vďaka manželom Šulcovcom ...

Vďaka manželom Šulcovcom sa v našej obci zachoval vzhľad tradičného gazdovského domu z druhej polovice 19. storočia.

Za najzachovalejším gazdovským domom v našej obci, ktorý má tradičnú šindľovú strechu sa skrýva úsilie manželov Šulcových. Starý domček na Kostolnej ulici kúpili od Štefana Valla a prerobili ho na funkčnú chalupu so starodávnym vzhľadom.

Tomášovce sa im zapáčili

Univerzitná profesorka MUDr. Margaréta Šulcová, CSc. donedávna aj dekanka Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave od detstva navštevovala obec Spišské Tomášovce. „Prvýkrát som prišla na Spiš v trinástich rokoch, navštevovala som tu sesternice (neb. pani Bittšanská a Poráziková), ktoré tu mali chatu pod lesom („Vila“). V Tomášovciach sme spolu s manželom Vladislavom a deťmi boli každý rok, až sme sa v roku 1983 rozhodli pre kúpu domu. S výberom nám veľmi pomohla teta Anna Novotná, chcem povedať, že celú jej rodinu považujem za svoju rodinu.“
Vladislav Šulc si spomenul aj na prvý deň v našej obci. „Do Spišských Tomášoviec som prvý raz prišiel v roku 1963 v noci autom po poľnej ceste od Letanoviec. Prvé domy, ktoré som vo svetle reflektorov uvidel boli Novotných a Pjontekovcov. V tom čase bolo v uliciach sliepňavé žiarovkové osvetlenie, povrch ciest bol prašný, neboli chodníky a popri cestách boli jarky, ktoré slúžili ako kanále.“

Chalupa – práca, ale aj relax 

Chalupárčenie v Tomášovciach zo začiatku nebolo chalupárčením v pravom zmysle slova, ale nákladnou renováciou, ktorej radi venovali čas i peniaze. Namiesto pri mori a v cudzine trávili pracovno-rekreačné dovolenky tu. Bolo treba vymeniť deravú strechu, spevniť múry a upraviť chátrajúce zadné priestory, kde samovoľne rástli šampiňóny. „Od začiatku som chcela zachovať pôvodnú architektúru gazdovského domu. Objednala som si murára a ten do zoznamu potrebných vecí napísal aj kilo dynamitu, pretože povedal, že lepšie je postaviť nový dom. Mám rada ľudovú architektúru a tak sa radikálne prestavby nerealizovali.“
Pán Šulc manželku doplnil. „Nakoľko domček sa nám veľmi páčil povedali sme si, že by bolo škoda ho zbúrať alebo nechať rozpadnúť (ako sa to vo viacerých prípadoch stalo). Uvedomili sme si, že jeho kúpou si kupujeme predmet náročný na materiál, prácu, čas a financie, ale aj radosť. Keďže sme obaja pracovali duševne, stala sa nám rekonštrukcia schátralej (architektonicky cennej) chalupy fyzickým relaxom. A keďže sa nám (aspoň podľa nás) dielo s výdatnou pomocou rodiny Novotnej, Gondovej, Orlovskej, p. Štefka a mnohých ďalších a morálnou podporou prakticky celej obce darilo, ide o radostný a trvalý relax, lebo s domom sú starosti stále. A stále je čo vylepšovať.“

Predná časť chalupy má pôvodný interiér, zadná je v modernejšom duchu. Televízor tu nemajú a ani ho nechcú! Zatiaľ im stačí rádio a rozhovory v kruhu rodiny a známych. Keďže pani profesorka prednáša, môže si užívať voľné leto. Má však povinnosti voči diplomantom a doktorandom. Píše učebné texty, publikácie a prednášky. Samozrejme okrem toho je aj starou mamou svojich štyroch vnúčat. Na chalupe trávia väčšinou tri obdobia v roku a pravidelne každé Vianoce. Ak pani Šulcová príde po dlhšom čase na chalupu, cíti sa ako vo svojom druhom domove a veľmi nerada z nej odchádza.

Ako vnímajú našu obec

Obec Spišské Tomášovce profesorke Šulcovej v roku 2004 udelila čestné občianstvo a v roku 2010 ho získal aj manžel Vladislav. Manželia si za tie roky všímajú rozvoj obec. Pani Šulcová hovorí. „Nakoľko už dlho poznám Spišské Tomášovce s radosťou a obdivom konštatujem, že obec sa v poslednom období viditeľne zveľaďuje a rozvíja“. Pán Šulc už odpovedal na otázku ako obec vyzerala keď ju prvý krát navštívil, teraz dopĺňa čo všetko sa v nej zmenilo. „Ak by som chcel vymenovať čo všetko sa od tej doby vybudovalo a vylepšilo, bol by to dlhý zoznam. Len tak pre ilustráciu: športový areál, asfaltové cesty, vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd, verejné osvetlenie, chodníky, rekonštrukcia kostola, dom smútku. Koľko domov sa opravilo, veľa sa ich nových postavilo a stavia ďalej.“
Pani profesorka si u Spišiakov váži úprimnosť, otvorenosť a dobrosrdečnosť. „Naučila som sa tu variť bryndzové halušky, krúpovú polievku a urobiť si z ovčieho syra bryndzu. Mínusom je alkoholizmus určitého percenta populácie, pretože kazí charaktery a schopnosti ľudí. Pohár vína v spoločnosti alebo po dobrom jedle neškodí, ale pravidelné pitie alkoholu v nevhodnom čase, mieste a množstve, to už je závislosť.“
Pán Šulc sa pokúsil odpovedať na otázku ako bude podľa neho vyzerať naša obec o 20 rokov. „Aké budú Tomášovce o 20 rokov? To si netrúfam ani odhadnúť, ale prajem im, aby ich obyvatelia v nich spokojne a svorne žili. Vzhľadom k môjmu veku by som ich po 20 rokoch ešte rád uvidel.“ Odpovedal aj na otázku čo robil pri rekonštrukcii našej škôlky a či rád fotografuje. „Nakoľko Spišské Tomášovce som už dávno pred udelením čestného občianstva považoval za svoju obec, jej fungovanie je tak trochu i mojou srdcovou záležitosťou. V škôlke sa robili nové stavebné úpravy, ktorým bolo treba prispôsobiť existujúce elektrické rozvody. Nakoľko som bol pred dôchodkom projektantom v odbore elektro (silnoprúd), tak som v škôlke užitočne a v praxi aplikoval svoje teoretické znalosti. Fotografovanie je moje hobby.“

V prekrásnej chalupe býva významná odborníčka

Pani profesorka vyštudovala Lekársku fakultu hygienickú na Univerzite Karlovej v Prahe. Venovala sa prevencii ochorení v súvisiacich s prácou, napríklad ochorení pľúc baníkov, poľnohospodárskych či textilných pracovníkov. V súčasnosti prednáša na vysokých školách v Bratislave a v Ústi nad Labem. Spolu s prof. Krčmérym akreditovali na Slovensku nový odbor Verejné zdravotníctvo. V rodine profesorky Šulcovej je viac lekárov. Otec MUDr. Eugen Špaňár výrazne prispel k rozvoju povojnového slovenského zdravotníctva, brat prof. MUDr. Eugen Špaňár, DrSc. viedol Endokrinologický ústav v Ľubochni a dcéra Mária je primárkou gynekologicko-pôrodnického oddelenia. Tretím Eugenom v rodine je syn, ktorý je inžinier geodet, manžel je elektroprojektant.
Medzi vysoké funkcie, ktoré zastávala, patrí post hlavnej hygieničky Slovenskej republiky a námestníčky ministra zdravotníctva pre verejné zdravotníctvo v období od 1990 – 92. „V tejto funkcii sa mi podarilo uviesť do života Národný program podpory zdravia, boli sme jedným z prvých postkomunistických štátov, ktorý tento program mal.“ Svoj odbor, verejné zdravotníctvo, zadefinovala ako kombináciu vedy a umenia. „Verejné zdravotníctvo má ochraňovať a zlepšovať zdravie ľudí prostredníctvom výskumu, výchovy k zdraviu a stratégií prevencie chorôb. Je orientované na telesné, duševné a environmentálne vplyvy životného a pracovného prostredia a spôsobu života na zdravie skupín ľudí a celej populácie, pričom veľmi dôležitá je prevencia poškodení zdravia ľudí a zlepšovanie kvality života“.

Skúsenosť s Afrikou

Prostredníctvom misie Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity navštívila aj čierny kontinent. V Keni zadarmo liečili a aj teraz liečia ľudí z najchudobnejších skupín žijúcich v slamoch. Štyri roky učili schopných mladých ľudí, konkrétne 18 študentov, ktorým sa nakoniec podarilo vyštudovať verejné zdravotníctvo. Dnes sa starajú o zdravú výživu afrických detí, hygienu životného prostredia a prevenciu v boji s AIDS. Najkrajšie spomienky na Afriku sa spájajú s africkými študentmi. „Boli úžasní, strašne vďační za vzdelanie. Neexistovalo aby podvádzali. Keď som povedala, že ideme písať test, tak si všetko poctivo pozatvárali, keď sa diskutovalo tak živo spolupracovali. Po úspešných skúškach sme pre nich pripravili improvizovanú promóciu. Zohnali sme slovenskú aj keňskú vlajku, nahrávku ich hymny sa nám však nepodarilo zohnať a tak ju študenti na slávnosti sami zaspievali, bol to jeden z najdojímavejších zážitkov.“ Pri otázke, čo by pomohlo chudobným oblastiam Afriky, tvrdí. „Nie je dobré im dávať len peniaze a potraviny. Predovšetkým ich treba vzdelávať a naučiť pracovať, aby si sami vedeli získavať prostriedky na život a zachovanie zdravia.“

Chalupa je dnes okrasou našej dediny a manželom Šulcovým prajem ešte veľa pohody, relaxu a tvorivej práce a ďakujem za spoluprácu na príprave tohto článku. 

Úradné hodiny

Obecný úrad

Pond. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Utor. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Str. 08:00 - 11:30 13:00 - 16:30
Štv. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Piat. 08:00 - 11:30

Stavebný úrad

Pond. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Utor. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Str. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Štv. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Piat. nestránkový deň

Fotogaléria

Kalendár

Počasie

Počasie Spišské Tomášovce - Svieti.com