•  | 
  •  | 
  •  | 
  •  

Rozhovory

Voľby 2014 rozhovory

Čo Klaudiu Budzovú spája s našou dedinou?

 19.08.2016

Korene má v Tomášovciach

  1. Možno nie každý vie, aké sú tvoje väzby na Spišské Tomášovce?
    Áno, môžem povedať, že moje korene siahajú do Spišských Tomášoviec. Môj otec pochádza z vašej dedinky. Takže v Tomášovciach mám rodinu - starých rodičov a príbuzných.
  2. Ako si v detstve vnímala našu obec a kamarátov z Tomášoviec? Bola naša dedina v niečom iná ako ostatné?
    V Spišských Tomášovciach som prežila časť detstva. Moji rodičia pracovali a kde inde by počas prázdnin ,,odložili,, svoje deti, ak nie k starým rodičom. Takže väčšinu voľného času sme boli so sestrami na dedine, hlavne na futbalovom ihrisku. Moji starkí bývajú tesne nad ním a cez prázdniny sme sa s deckami z dediny stretávali práve tu. No hádam najradšej sme mali štveranie sa po vŕbach, ktoré rástli za záhradou mojej babky. Teraz je tam oplotený jazdecký areál. Nedá mi nespomenúť aj výlety do Slovenského raja. Chodili sme aj na maliny a po žatve skákať na bunty slamy. J Dedina je iná. Už len v tom, že človek nie je zatvorený v betónovej džungli, ale cíti sa tam akosi voľnejšie a slobodnejšie.
  3. Čo dnes pre teba znamenajú Spišské Tomášovce?
    Pokoj a relax. Toto vyhľadávam v Spišských Tomášovciach. Keď som po práci vyčerpaná zájdem do dediny a nasávam energiu. Nedá mi nespomenúť Čingov, prechádzky okolo starých lyžiarskych vlekov až na Tomášovský výhľad. Toto človek potrebuje pre svoje telo, ale aj dušu.

Škola – súčasť života

  1. Mala si rada učenie, alebo si sa mu rada vyhýbala?
    Ja som vždy brala školu akosi vážne. Takže žiadne flákanie nebolo. Učiť som sa musela, brala som to ako súčasť života. Dospelí predsa chodia do práce a deti do školy. No prezradím, že niekoľkokrát som túžila, aby som predsa len nemusela ísť do školy. Radšej by som si to s rodičmi vymenila a išla do práce. Teraz túžim po opaku. J
  2. Počas základnej školy si už chodila na rôzne krúžky, alebo si nebola vtedy až taká aktívna?
    Mám pocit, že som nikdy nemala voľný čas na robenie hlúposti. Vždy som využívala čas kvalitne a efektívne, ani sekunda na zmar. Už počas základnej školy som chodila na výtvarnú do základnej umeleckej školy – to bolo na prvom stupni. Vo vyšších ročníkoch som začala s divadlom, dodnes som s ním neskončila. Potom prišla práca v mestskej televízii a takýto švung je okolo mňa až do dnes.
  3. Výber strednej školy ti vyšiel? Bolo to dobré rozhodnutie?
    Chodila som na Strednú pedagogickú školu do Levoče. Myslím si, že výber to bol dobrý. Potom nasledovala vysoká škola, taktiež pedagogika. Nikdy som neľutovala, čo som študovala. No zatiaľ som ešte neučila. Raz príde aj na to a veľmi sa tešííííííím.

TV Reduta, TV Markíza, divadlo

  1. Začínala si moderovať počasie na TV Reduta, potom moderovať ich spravodajstvo..., tak nejako si začínala v elektronických médiách?
    Presne tak. To boli moje začiatky. Na kasting na rosničku som išla podporiť moju kamarátku. A keď som už bola tam, tak šéfredaktor povedal, že nech si to vyskúšam aj ja. Prešli tri mesiace a zavolali mi. Začala som ,,trénovať,, na hlásateľku počasia. Neskôr prišlo moderovanie mestských aktualít a nakoniec výroba reportáži.
  2. Musela si niečo zo svojho prejavu, reči vylúčiť, resp. sa veľa učiť nového?
    Človek sa učí stále. Aj teraz mám moje obľúbené zlozvyky. Napríklad namiesto „sem“ rada hovorím „tu“ a to sa nám Spišiakom stáva často.  Ale preto, že som od základnej školy vlastne v divadelnej branži, to so mnou až také hrozné nebolo. Nemusela som chodiť ku hlasovej pedagogičke a podobne.
  3. Teraz pracuješ na voľnej nohe ako novinárka. Veľa ľudí si to spája aj s tým, že máš veľa voľného času. Napokon, málokto presne vie, aká je vlastne úloha regionálneho spravodajcu. O čom je tvoja práca?
    Práca regionálneho spravodajcu je náročná. V televízii vidia ľudia iba výsledok na minútu dvadsať a to je všetko. Netušia, že niekedy sa auto stáva našou kanceláriou. Inokedy obedujeme pri najlepšom o pol piatej, kto nestihol raňajky, tiež jeho smola a pod.
  4. Regionálnym novinárom sa niekedy vyčíta, že vykresľujú ich mesto alebo región príliš negatívne. Stretla si sa s takouto kritikou?
    Áno, samozrejme. No musíme s tým vedieť žiť. Vonku ide to, čo je sledované. To, čo chcú vidieť diváci a nielen naši Spišiaci. Inak by si každá dedinka mohla urobiť telku a púšťať tam také svoje trci- frci. J
  5. Dnes je taký trend, že správy sa podávajú ako príbeh. Novinári prídu na „pľac“, pozberajú fakty, snažia sa osloviť protistranu alebo nezávislého odborníka a potom rozmýšľajú ako to, čo zistili odprezentujú televíznemu divákovi. Je to približne takto? Má tvoja práca nejakú rutinu?
  6. Čo je to rutina???
    JKaždá reportáž je iná. Divákom sa snažíme podať len to najkvalitnejšie a najzaujímavejšie. Preto pre neho musíme hľadať také odpovede, ktoré ho zaujímajú. Niekedy sa veci vykľujú aj na ,, pľaci,,. No, novinár by mal mať už dopredu akúsi predstavu, čo a ako ide robiť a hlavne prečo. To sú základné otázky, ktoré by mal mať zodpovedané. A potom? Hor sa do práce.
  7. A čo Spišiaci a televízna kamera? Utekajú pred ňou, či nebojácne vyjadrujú svoje názory?
    Anketa je niekedy to najťažšie, čo má človek urobiť. Je to pravda. Ľudia sa naozaj boja a utekajú. S kolegom sa stále smejeme, že plienime námestia. Ľudia radšej prejdú naokolo ako okolo nás. Niektorých voláme beznázoroví, ale sú aj takí, ktorí s kamerou nemajú problém.
  8. Máš stále dosť tipov na reportáže do Televíznych novín?
    Mnohí si myslia, že cez leto máme uhorkovú sezónu. Ja by som to netvrdila. Vždy je čo robiť a práca sa stále nájde. Ako tvrdí moja vedúca vydania: ,,Spiš je nevyčerpateľnou studnicou tém.“
  9. Chcela by si raz v televízii vyrábať aj niečo dlhšie ako štandardných 90 spravodajských sekúnd? Teda rátaš vo svojej ďalšej kariére s televíziou?
    Zatiaľ som o žiadnej inej práci neuvažovala. No ,,čítačka“ správ by som nechcela byť. Mám rada ten extrém, ktorý denno-denne zažívame.
  10. Ľudia, ktorí ťa poznajú len z obrazovky, nevedia o tvojej divadelnej kariére. Ako to začalo a kde si sa posunula?
    Noooo, hrávam divadlo (celý život J), ale nie. Všetko sa to začalo v základnej umeleckej škole odbor literárno-dramatický. Najskôr prvý stupeň, potom druhý. Neskôr prišlo účinkovanie v divadle. Som členkou ochotníckeho súboru Hviezdoslav v Spišskej Novej Vsi a taktiež aj divadelného súboru Ženy na opätkoch. Bola som aj na prijímacích pohovoroch na herectvo v Banskej Bystrici. Tam mi to nevyšlo. Dostala som sa síce cez tretie kolo do druhého, no krôčik mi chýbal, aby som prešla do prvého kola výberu.
  11. A nakoniec plánuješ ostať na Spiši? Iné mestá alebo iné krajiny ťa nelákajú?
    Ja si plány nerobím. Neviem čo bude a pri mojej práci sa plánovať viac menej ani nedá. Budúcnosť je otvorená, či na Slovensku, tak to neprezradím. Za rozhovor a poskytnuté fotografie (© Matus Pramuka) ďakuje Martin Gonda.


 Ostatné rozhovory

Čo Klaudiu Budzovú spája s našou dedinou?

 19.08.2016

Korene má v Tomášovciach

  1. Možno nie každý vie, aké sú tvoje väzby na Spišské Tomášovce?
    Áno, môžem povedať, že moje korene siahajú do Spišských Tomášoviec. Môj otec pochádza z vašej dedinky. Takže v Tomášovciach mám rodinu - starých rodičov a príbuzných.
  2. Ako si v detstve vnímala našu obec a kamarátov z Tomášoviec? Bola naša dedina v niečom iná ako ostatné?
    V Spišských Tomášovciach som prežila časť detstva. Moji rodičia pracovali a kde inde by počas prázdnin ,,odložili,, svoje deti, ak nie k starým rodičom. Takže väčšinu voľného času sme boli so sestrami na dedine, hlavne na futbalovom ihrisku. Moji starkí bývajú tesne nad ním a cez prázdniny sme sa s deckami z dediny stretávali práve tu. No hádam najradšej sme mali štveranie sa po vŕbach, ktoré rástli za záhradou mojej babky. Teraz je tam oplotený jazdecký areál. Nedá mi nespomenúť aj výlety do Slovenského raja. Chodili sme aj na maliny a po žatve skákať na bunty slamy. J Dedina je iná. Už len v tom, že človek nie je zatvorený v betónovej džungli, ale cíti sa tam akosi voľnejšie a slobodnejšie.
  3. Čo dnes pre teba znamenajú Spišské Tomášovce?
    Pokoj a relax. Toto vyhľadávam v Spišských Tomášovciach. Keď som po práci vyčerpaná zájdem do dediny a nasávam energiu. Nedá mi nespomenúť Čingov, prechádzky okolo starých lyžiarskych vlekov až na Tomášovský výhľad. Toto človek potrebuje pre svoje telo, ale aj dušu.

Škola – súčasť života

  1. Mala si rada učenie, alebo si sa mu rada vyhýbala?
    Ja som vždy brala školu akosi vážne. Takže žiadne flákanie nebolo. Učiť som sa musela, brala som to ako súčasť života. Dospelí predsa chodia do práce a deti do školy. No prezradím, že niekoľkokrát som túžila, aby som predsa len nemusela ísť do školy. Radšej by som si to s rodičmi vymenila a išla do práce. Teraz túžim po opaku. J
  2. Počas základnej školy si už chodila na rôzne krúžky, alebo si nebola vtedy až taká aktívna?
    Mám pocit, že som nikdy nemala voľný čas na robenie hlúposti. Vždy som využívala čas kvalitne a efektívne, ani sekunda na zmar. Už počas základnej školy som chodila na výtvarnú do základnej umeleckej školy – to bolo na prvom stupni. Vo vyšších ročníkoch som začala s divadlom, dodnes som s ním neskončila. Potom prišla práca v mestskej televízii a takýto švung je okolo mňa až do dnes.
  3. Výber strednej školy ti vyšiel? Bolo to dobré rozhodnutie?
    Chodila som na Strednú pedagogickú školu do Levoče. Myslím si, že výber to bol dobrý. Potom nasledovala vysoká škola, taktiež pedagogika. Nikdy som neľutovala, čo som študovala. No zatiaľ som ešte neučila. Raz príde aj na to a veľmi sa tešííííííím.

TV Reduta, TV Markíza, divadlo

  1. Začínala si moderovať počasie na TV Reduta, potom moderovať ich spravodajstvo..., tak nejako si začínala v elektronických médiách?
    Presne tak. To boli moje začiatky. Na kasting na rosničku som išla podporiť moju kamarátku. A keď som už bola tam, tak šéfredaktor povedal, že nech si to vyskúšam aj ja. Prešli tri mesiace a zavolali mi. Začala som ,,trénovať,, na hlásateľku počasia. Neskôr prišlo moderovanie mestských aktualít a nakoniec výroba reportáži.
  2. Musela si niečo zo svojho prejavu, reči vylúčiť, resp. sa veľa učiť nového?
    Človek sa učí stále. Aj teraz mám moje obľúbené zlozvyky. Napríklad namiesto „sem“ rada hovorím „tu“ a to sa nám Spišiakom stáva často.  Ale preto, že som od základnej školy vlastne v divadelnej branži, to so mnou až také hrozné nebolo. Nemusela som chodiť ku hlasovej pedagogičke a podobne.
  3. Teraz pracuješ na voľnej nohe ako novinárka. Veľa ľudí si to spája aj s tým, že máš veľa voľného času. Napokon, málokto presne vie, aká je vlastne úloha regionálneho spravodajcu. O čom je tvoja práca?
    Práca regionálneho spravodajcu je náročná. V televízii vidia ľudia iba výsledok na minútu dvadsať a to je všetko. Netušia, že niekedy sa auto stáva našou kanceláriou. Inokedy obedujeme pri najlepšom o pol piatej, kto nestihol raňajky, tiež jeho smola a pod.
  4. Regionálnym novinárom sa niekedy vyčíta, že vykresľujú ich mesto alebo región príliš negatívne. Stretla si sa s takouto kritikou?
    Áno, samozrejme. No musíme s tým vedieť žiť. Vonku ide to, čo je sledované. To, čo chcú vidieť diváci a nielen naši Spišiaci. Inak by si každá dedinka mohla urobiť telku a púšťať tam také svoje trci- frci. J
  5. Dnes je taký trend, že správy sa podávajú ako príbeh. Novinári prídu na „pľac“, pozberajú fakty, snažia sa osloviť protistranu alebo nezávislého odborníka a potom rozmýšľajú ako to, čo zistili odprezentujú televíznemu divákovi. Je to približne takto? Má tvoja práca nejakú rutinu?
  6. Čo je to rutina???
    JKaždá reportáž je iná. Divákom sa snažíme podať len to najkvalitnejšie a najzaujímavejšie. Preto pre neho musíme hľadať také odpovede, ktoré ho zaujímajú. Niekedy sa veci vykľujú aj na ,, pľaci,,. No, novinár by mal mať už dopredu akúsi predstavu, čo a ako ide robiť a hlavne prečo. To sú základné otázky, ktoré by mal mať zodpovedané. A potom? Hor sa do práce.
  7. A čo Spišiaci a televízna kamera? Utekajú pred ňou, či nebojácne vyjadrujú svoje názory?
    Anketa je niekedy to najťažšie, čo má človek urobiť. Je to pravda. Ľudia sa naozaj boja a utekajú. S kolegom sa stále smejeme, že plienime námestia. Ľudia radšej prejdú naokolo ako okolo nás. Niektorých voláme beznázoroví, ale sú aj takí, ktorí s kamerou nemajú problém.
  8. Máš stále dosť tipov na reportáže do Televíznych novín?
    Mnohí si myslia, že cez leto máme uhorkovú sezónu. Ja by som to netvrdila. Vždy je čo robiť a práca sa stále nájde. Ako tvrdí moja vedúca vydania: ,,Spiš je nevyčerpateľnou studnicou tém.“
  9. Chcela by si raz v televízii vyrábať aj niečo dlhšie ako štandardných 90 spravodajských sekúnd? Teda rátaš vo svojej ďalšej kariére s televíziou?
    Zatiaľ som o žiadnej inej práci neuvažovala. No ,,čítačka“ správ by som nechcela byť. Mám rada ten extrém, ktorý denno-denne zažívame.
  10. Ľudia, ktorí ťa poznajú len z obrazovky, nevedia o tvojej divadelnej kariére. Ako to začalo a kde si sa posunula?
    Noooo, hrávam divadlo (celý život J), ale nie. Všetko sa to začalo v základnej umeleckej škole odbor literárno-dramatický. Najskôr prvý stupeň, potom druhý. Neskôr prišlo účinkovanie v divadle. Som členkou ochotníckeho súboru Hviezdoslav v Spišskej Novej Vsi a taktiež aj divadelného súboru Ženy na opätkoch. Bola som aj na prijímacích pohovoroch na herectvo v Banskej Bystrici. Tam mi to nevyšlo. Dostala som sa síce cez tretie kolo do druhého, no krôčik mi chýbal, aby som prešla do prvého kola výberu.
  11. A nakoniec plánuješ ostať na Spiši? Iné mestá alebo iné krajiny ťa nelákajú?
    Ja si plány nerobím. Neviem čo bude a pri mojej práci sa plánovať viac menej ani nedá. Budúcnosť je otvorená, či na Slovensku, tak to neprezradím. Za rozhovor a poskytnuté fotografie (© Matus Pramuka) ďakuje Martin Gonda.

Úradné hodiny

Obecný úrad

Pond. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Utor. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Str. 08:00 - 11:30 13:00 - 16:30
Štv. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Piat. 08:00 - 11:30

Stavebný úrad

Pond. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Utor. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Str. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Štv. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Piat. nestránkový deň

Fotogaléria

Kalendár

Počasie

Počasie Spišské Tomášovce - Svieti.com