•  | 
  •  | 
  •  | 
  •  

Rozhovory

Voľby 2014 rozhovory

Ján Kupčík: Spomienkový rozhovor

 19.08.2016

Tento rozhovor vznikol v lete v roku 2007 a to na mieste, ktoré Jano Kupčík určite miloval - na Tomášovskom výhľade. V tom čase tam Jano predával vstupenky do Slovenského raja. Moje otázky smerovali na učiteľské pôsobenie v Kubachoch (dnes Spišské Bystré), kde pôsobil 20 rokov. Ján Kupčík patril k zakladateľom KST Spišské Tomášovce, pracoval ako učiteľ v Spišskom Bystrom a Ľubici. Bol funkcionár v rôznych pozíciách, ale aj ochranca prírody.

Opýtajte sa svojich rodičov, a tí vám povedia, že kedysi Tatran a celý Čingov žil turistikou. Veľké okresné či krajské súťaže brannej zdatnosti. Lyžiarske, bežecké preteky, bežkárske trate, ľadová plocha na hranie hokeja, volejbalové ihrisko, divadlo, zábavy, zájazdy, výstavy, spevokol, premietanie vzdelávacích filmov o ochrane prírody, lezenie, orientačný beh, účasť na Bielej stope – aj to sú aktivity, ktoré organizovali kedysi vaši rodičia a na týchto kultúrno – športovo – vzdelávacích aktivitách mal veľký podiel Ján Kupčík. Ako sa mi raz priznal, písal aj príležitostné básne a niektoré mu vyšli aj v časopisoch.

(August 2007)

  1. Kedy ti bolo pridelené miesto učiteľa v Spišskom Bystrom?
    „Do Spišského Bystrého som prišiel v septembri 1956 na základnú osemročnú školu ako učiteľ. Pôsobil som tu jeden rok, pretože som musel narukovať na základnú vojenskú službu. Po jej skončení som sa tam opäť vrátil ako učiteľ.“
  2. Ako vtedy vyzerala škola a učebný proces?
    „Základná škola bola vo viacerých budovách. Mali sme asi 300 žiakov a riaditeľom bol Anton Gurina. Zástupca riaditeľa Štefan Fris, bol ten, ktorý ma uviedol do učiteľskej profesie. Pridelili mi druhú triedu, ktorá mala úctyhodný počet žiakov, a to 62. Jednu skupinu som učil predpoludním a druhú popoludní. Podmienky sa zlepšili v roku 1960, kedy sa otvorila nová budova školy a počet žiakov stúpol na 532. Počet učiteľov sa zvýšil z ôsmich na 22. Keď som si v Kežmarku úspešne doplnil pedagogické vzdelanie, stal som sa plnohodnotným učiteľom.“ 
  3. V dosť mladom veku si sa stal riaditeľom školy. Aké boli okolnosti?
    „Pána riaditeľa školy chceli za školského inšpektora a mne ponúkli jeho miesto. Nechcel som to veľmi prijať, lebo na škole učili aj starší kolegovia. V tom čase mi prišiel povolávací rozkaz na nástup na manévre a myslel som si, že dovtedy si nájdu nového kandidáta. No,  situácia sa vyvinula inak a od roku 1965 som bol riaditeľom školy až do roku 1969.“ 
  4. Aké úlohy čakali na riaditeľa novej školskej budovy?
    „Na oko sa mohlo zdať, že nedostatky nie sú. Drobnosti sa však našli. Napríklad žiaci neboli zvyknutí na modernejšie sociálne zariadenia. Mali sme porozbíjané nové záchodové misy i umývadlá, dalo mi dosť úsilia vytelefonovať nové až zo závodov z Moravy. Stále sme mali aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov.“
  5. Aké školské i mimoškolské aktivity sa ti v Spišskom Bystrom podarilo rozbehnúť?
    „Od prvého dňa som chcel v obci rozvíjať aj kultúru. Založili sme divadelný krúžok s názov Skalica. Divadlo hrali žiaci spolu so staršími ochotníkmi, ktorý už predtým mali svoje divadlo, no aktívne ich nemal kto viesť. Prvé predstavenie sa volalo Smiechom k srdcu, bola to vlastne estráda. Ďalšia hra bola Petrov nález, hrali sme aj v iných dedinách a celkovo sme odohrali 86 titulov. Spevácky detský  zbor založil ašpirant na učiteľské povolanie Jaroslav Lepiš, mal 80 členov, mali svoje kroje a zúčastňovali sa súťaží. Spomeniem ešte aj fotograficko-turistický krúžok, kde sme robili výstup na Kráľovú hoľu a turistické aktivity.“
  6. Z rozprávania iných viem, že ste v škole chovali andulky, mali bohaté ovocné a zeleninové záhrady .... 
    „Zeleninová záhrada mala 37 árov, bola to moja aktivita. Pamätám si, že raz sme mali z predaja zeleniny 1 500,- Sk. Predávali sme kapustu, petržlen, mrkvu či cibuľu. Okrem toho sme založili ovocný sad, ktorý mal 57 árov. Chovateľský krúžok, ktorý tvorili predovšetkým dievčatá, choval 87 anduliek. Celý chov sme začali so štyrmi andulkami, ktoré som doniesol z Karlových Varov. Na chodbe školy mali veľkú klietku, kde mohli voľne poletovať. V areáli školy sme vysadili 10 000 okrasných kríkov a časom sme vytvorili pekný park.“
  7. Učil si aj speváka Petra Stašáka, aký bol žiak?
    „Bol spevavý, spieval už odkedy prekročil prvý krát prah školy. Bol to šikovný chlapec, odmalička vedel hrať na heligónke. Keď som robil riaditeľa, tak sa prišiel opýtať či by sa mohol učiť hrať na školskom klavíri. Samozrejme, že sme mu to umožnili. Spomenul by som aj ostatných šikovných žiakov ako Milku Bukovinskú, Justínu Jurčovú, Máriu Frisovú, Petra Porackého alebo aj súrodencov Orolínovcov.“
  8. V čom je spišská obec Spišské Bystré svojská?
    „Samozrejme folklórom, majú svoje vzory krojov. V jednom dvore bývali aj traja alebo štyria gazdovia, čo v Tomášovciach nebolo zvykom. S inými spišskými obcami mali markantné rozdiely v nárečí. Napríklad rozprávali „mám porobeto, popratato, s tým som sa bjol, máš už skije (lyže)“. V obci som bol naposledy v roku 2006, kedy bývalí žiaci zorganizovali stretnutie po 40 rokoch. Začali sme o piatej poobede a skončili o piatej ráno. Bolo to milé, išli ma odprevadiť k autobusu a pre mňa to bolo veľké zadosťučinenie mojej pedagogickej práce.“

Pozrite si aj web školy v Spišskom Bystrom
Prečítajte si aj o založení KST, ktorý 27. decembra 2013 oslaví 40. výročie od založenia.
Zdroj fotografie na titulnej strane: Guľáš Olišavka, 2012:

Publikované 28.11.2013, spracoval Martin Gonda.


 Ostatné rozhovory

Ján Kupčík: Spomienkový rozhovor

 19.08.2016

Tento rozhovor vznikol v lete v roku 2007 a to na mieste, ktoré Jano Kupčík určite miloval - na Tomášovskom výhľade. V tom čase tam Jano predával vstupenky do Slovenského raja. Moje otázky smerovali na učiteľské pôsobenie v Kubachoch (dnes Spišské Bystré), kde pôsobil 20 rokov. Ján Kupčík patril k zakladateľom KST Spišské Tomášovce, pracoval ako učiteľ v Spišskom Bystrom a Ľubici. Bol funkcionár v rôznych pozíciách, ale aj ochranca prírody.

Opýtajte sa svojich rodičov, a tí vám povedia, že kedysi Tatran a celý Čingov žil turistikou. Veľké okresné či krajské súťaže brannej zdatnosti. Lyžiarske, bežecké preteky, bežkárske trate, ľadová plocha na hranie hokeja, volejbalové ihrisko, divadlo, zábavy, zájazdy, výstavy, spevokol, premietanie vzdelávacích filmov o ochrane prírody, lezenie, orientačný beh, účasť na Bielej stope – aj to sú aktivity, ktoré organizovali kedysi vaši rodičia a na týchto kultúrno – športovo – vzdelávacích aktivitách mal veľký podiel Ján Kupčík. Ako sa mi raz priznal, písal aj príležitostné básne a niektoré mu vyšli aj v časopisoch.

(August 2007)

  1. Kedy ti bolo pridelené miesto učiteľa v Spišskom Bystrom?
    „Do Spišského Bystrého som prišiel v septembri 1956 na základnú osemročnú školu ako učiteľ. Pôsobil som tu jeden rok, pretože som musel narukovať na základnú vojenskú službu. Po jej skončení som sa tam opäť vrátil ako učiteľ.“
  2. Ako vtedy vyzerala škola a učebný proces?
    „Základná škola bola vo viacerých budovách. Mali sme asi 300 žiakov a riaditeľom bol Anton Gurina. Zástupca riaditeľa Štefan Fris, bol ten, ktorý ma uviedol do učiteľskej profesie. Pridelili mi druhú triedu, ktorá mala úctyhodný počet žiakov, a to 62. Jednu skupinu som učil predpoludním a druhú popoludní. Podmienky sa zlepšili v roku 1960, kedy sa otvorila nová budova školy a počet žiakov stúpol na 532. Počet učiteľov sa zvýšil z ôsmich na 22. Keď som si v Kežmarku úspešne doplnil pedagogické vzdelanie, stal som sa plnohodnotným učiteľom.“ 
  3. V dosť mladom veku si sa stal riaditeľom školy. Aké boli okolnosti?
    „Pána riaditeľa školy chceli za školského inšpektora a mne ponúkli jeho miesto. Nechcel som to veľmi prijať, lebo na škole učili aj starší kolegovia. V tom čase mi prišiel povolávací rozkaz na nástup na manévre a myslel som si, že dovtedy si nájdu nového kandidáta. No,  situácia sa vyvinula inak a od roku 1965 som bol riaditeľom školy až do roku 1969.“ 
  4. Aké úlohy čakali na riaditeľa novej školskej budovy?
    „Na oko sa mohlo zdať, že nedostatky nie sú. Drobnosti sa však našli. Napríklad žiaci neboli zvyknutí na modernejšie sociálne zariadenia. Mali sme porozbíjané nové záchodové misy i umývadlá, dalo mi dosť úsilia vytelefonovať nové až zo závodov z Moravy. Stále sme mali aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov.“
  5. Aké školské i mimoškolské aktivity sa ti v Spišskom Bystrom podarilo rozbehnúť?
    „Od prvého dňa som chcel v obci rozvíjať aj kultúru. Založili sme divadelný krúžok s názov Skalica. Divadlo hrali žiaci spolu so staršími ochotníkmi, ktorý už predtým mali svoje divadlo, no aktívne ich nemal kto viesť. Prvé predstavenie sa volalo Smiechom k srdcu, bola to vlastne estráda. Ďalšia hra bola Petrov nález, hrali sme aj v iných dedinách a celkovo sme odohrali 86 titulov. Spevácky detský  zbor založil ašpirant na učiteľské povolanie Jaroslav Lepiš, mal 80 členov, mali svoje kroje a zúčastňovali sa súťaží. Spomeniem ešte aj fotograficko-turistický krúžok, kde sme robili výstup na Kráľovú hoľu a turistické aktivity.“
  6. Z rozprávania iných viem, že ste v škole chovali andulky, mali bohaté ovocné a zeleninové záhrady .... 
    „Zeleninová záhrada mala 37 árov, bola to moja aktivita. Pamätám si, že raz sme mali z predaja zeleniny 1 500,- Sk. Predávali sme kapustu, petržlen, mrkvu či cibuľu. Okrem toho sme založili ovocný sad, ktorý mal 57 árov. Chovateľský krúžok, ktorý tvorili predovšetkým dievčatá, choval 87 anduliek. Celý chov sme začali so štyrmi andulkami, ktoré som doniesol z Karlových Varov. Na chodbe školy mali veľkú klietku, kde mohli voľne poletovať. V areáli školy sme vysadili 10 000 okrasných kríkov a časom sme vytvorili pekný park.“
  7. Učil si aj speváka Petra Stašáka, aký bol žiak?
    „Bol spevavý, spieval už odkedy prekročil prvý krát prah školy. Bol to šikovný chlapec, odmalička vedel hrať na heligónke. Keď som robil riaditeľa, tak sa prišiel opýtať či by sa mohol učiť hrať na školskom klavíri. Samozrejme, že sme mu to umožnili. Spomenul by som aj ostatných šikovných žiakov ako Milku Bukovinskú, Justínu Jurčovú, Máriu Frisovú, Petra Porackého alebo aj súrodencov Orolínovcov.“
  8. V čom je spišská obec Spišské Bystré svojská?
    „Samozrejme folklórom, majú svoje vzory krojov. V jednom dvore bývali aj traja alebo štyria gazdovia, čo v Tomášovciach nebolo zvykom. S inými spišskými obcami mali markantné rozdiely v nárečí. Napríklad rozprávali „mám porobeto, popratato, s tým som sa bjol, máš už skije (lyže)“. V obci som bol naposledy v roku 2006, kedy bývalí žiaci zorganizovali stretnutie po 40 rokoch. Začali sme o piatej poobede a skončili o piatej ráno. Bolo to milé, išli ma odprevadiť k autobusu a pre mňa to bolo veľké zadosťučinenie mojej pedagogickej práce.“

Pozrite si aj web školy v Spišskom Bystrom
Prečítajte si aj o založení KST, ktorý 27. decembra 2013 oslaví 40. výročie od založenia.
Zdroj fotografie na titulnej strane: Guľáš Olišavka, 2012:

Publikované 28.11.2013, spracoval Martin Gonda.

Úradné hodiny

Obecný úrad

Pond. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Utor. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Str. 08:00 - 11:30 13:00 - 16:30
Štv. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Piat. 08:00 - 11:30

Stavebný úrad

Pond. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Utor. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Str. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Štv. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Piat. nestránkový deň

Fotogaléria

Kalendár

Počasie

Počasie Spišské Tomášovce - Svieti.com