•  | 
  •  

Rozhovory

Voľby 2014 rozhovory

Martin Bartoš

 19.08.2016

O diakonáte

  1. Teraz je z teba diakon, mal by som to vedieť, ale presne neviem, čo to znamená. Čo teraz môžeš robiť? Aký je ďalší postup. Kedy skončíš školu a za akých podmienok môžeš byť kňaz? Máš aj nejakú špecializáciu v tvojej príprave na povolanie?
    To, že som diakonom znamená, že som prijal prvý stupeň sviatosti kňazstva (existujú tri stupne: diakon, kňaz, biskup). Teda stal som sa klerikom a teda z toho vyplývajú pre mňa isté povinnosti aj práva. Pri vysviacke som prijal záväzky: poslušnosti a úcty voči svojmu biskupovi a príslušným autoritám, celibát a povinnosť modliť sa breviár za Boží ľud i seba. Samozrejme aj všetky tie povinnosti a práva, ktoré vyplývajú z nášho cirkevného práva (z Kódexu kanonického práva). Znie to možno komplikovane, ale znamená to asi to, že nie som ešte kňazom, ale už mám účasť na sviatosti kňazstva a teda aj isté možnosti.
    Medzi základné služby a povinnosti diakonov patrí starostlivosť o chorých, opustených, potom služba miestnej cirkvi, hlásanie Božieho slova, teda čítanie evanjelia a kázanie, rozdávanie sv. prijímania, a môžem tiež krstiť, pochovávať či asistovať pri sobášoch, robiť náuky, stretnutia, bohoslužby slova a viesť adorácie, a tiež požehnávať ľudí, predmety a vôbec to, čo je možné a dovolené. Sú dve dôležité služby, ktoré sú vyhradené kňazom a vyžadujú kňazské svätenie, a to vysluhovanie sviatosti zmierenia (spovedanie) a slávenie sv. omše (zvlášť úkon premenenia) tieto úkony sú rezervované kňazom a biskupom, teda mi diakoni nemôžeme slúžiť sv. omše a spovedať.
    Diakonát je stupeň, ktorý je potrebný na to, aby som mohol prijať o rok kňazské svätenie. Pred sebou mám ešte posledný rok štúdia na Spišskej Kapitule. Čaká ma písanie magisterskej práce a tiež štátne skúšky, a samozrejme duchovná príprava na kňazskú vysviacku. Ak chce byť niekto kňazom musí samozrejme spĺňať viaceré podmienky, a všetky vymenovať je ťažké, ale medzi tie základné iste patrí ukončenie teologického štúdia, povinná formácia v kňazskom seminári, diakonát, odporúčanie príslušných autorít, pevná vôľa a odhodlanie do služby, a žiadne prekážky. V seminári sme pripravovaní na diecéznych kňazov. A teda podľa potrieb diecézy, nie je nejaká špecializovaná príprava. Avšak sú po skončení magisterského štúdia možné aj vyššie štúdia v rôznych oboroch (morálka, cirkevné právo, teológia, katechetika, spiritualita ...). Ale tieto štúdia sú viazané na dohode s otcom biskupom.
  2. Mal si vysviacku za diakona. Čo sa na svätej omši dialo z cirkevného hľadiska?
    Bolo to presne 12. júna o 15.00 hod. v katedrále v Spišskej Kapitule. Do katedrály sme vchádzali, ako kandidáti na diakonát, a ako laici. Počas sv. omše bol po homílii samotný obrad vysviacky, ktorý má svoje presné obrady (veľmi v skratke: predstavenie kandidátov, verejné vyjadrenie vôle prijať diakonát odpoveďami na otázky biskupa, litánie k svätým – kandidáti v pokore ležia na zemi a ostatní kľačia, samotná vysviacka, a potom obliekanie do dalmatík – liturgického odevu diakonov, znak pokoja). Najdôležitejšia časť týchto obradov je vkladanie rúk biskupa na hlavu kandidáta a potom príslušná konsekračná modlitba, ktorú sa modlí biskup nad kandidátmi. Týmito dvoma úkonmi som sa aj ja stal diakonom, teda klerikom. Teda z katedrály sme už vychádzali, ako mužovia so záväzkami voči Bohu, Cirkvi. Podobne ako snúbenec, ktorý vchádza do kostola na sobáš, ako slobodný a vychádza ako manžel so záväzkami voči manželke, deťom i spoločnosti.  
  3. Veriaci už môžu počúvať tvoje kázne. Stres opadol? Hovoríš si ich doma pred zrkadlom. Existuje pre začiatočníkov nejaká kniha, kde je základná štruktúra kázne, ktorú môže autor rozvíjať, alebo si už trúfaš na vlastné práce?
    Áno stres opadáva, ale nie vždy sa mi káže ľahko a bez trémy. Doma si kázne nehovorím pred zrkadlom :), aj keď to niektorí rétorici odporúčajú, a po pravde kázeň si nikdy ani nepoviem tak, ako ju poviem v kostole. Keďže idem bez papiera, nedržím sa presne pripravenej kázne, ale niektoré veci ešte dopĺňam, niektoré zas vypúšťam. Musím povedať, že sám pociťujem mnohokrát vanutie Ducha, ktorý akoby našepkával myšlienky i slová. Počas štúdii sme aj v seminári pripravovaní na kázanie cez predmety homiletiky a rétoriky. A tiež je dostupné veľké množstvo literatúry. Kázeň je výklad Božieho slova, života viery ... a ako taká je veľmi dynamická a môže využívať rôzne metódy, či spôsoby, ale ako taká kázeň nemá štruktúru. Tým, že ide Božie slovo v našej terminológii nehovoríme o štruktúre, ktorou by sme chceli to Božie slovo ohraničiť, ale skôr o spôsobe podania, prejave, využití jazykových foriem a metód. Teda jednoducho povedané, čo kazateľ to iný spôsob, iná metóda. A tiež to znamená aj to, že na Božie slovo, jedno a to isté, môžeme pozerať z rôznych uhlov. A to sa odzrkadlí aj na samotnej kázni. Samozrejme vždy pri zachovaní pravdy a vernej náuky Cirkvi. Teda každá kázeň je do istej miery vlastnou prácou, ale spojenou so spoluprácou Ducha Svätého. My, kazatelia, spolupracujeme s Bohom na formovaní seba i iných. Sme nástrojmi v Božích rukách. Teda nekážem ja, XY, ale hovorím v mene Cirkvi, to čo učí Cirkev.

O svätej omši

  1. My, mladší, žiaľ nepoznáme Sväté písmo, tak ako by sa patrilo. Potom sa počas kázne aj mne stáva, že kňazi povedia: „veď vieme ako to skončilo“ ... „spomeňme si na príbeh o...“ No, neviem presne na čo sa naráža. A keď k tomu pridáme najrôznejšie pojmy (Korinťania, Efezani, ekuména, Machabejci, homília, synoda, farizeji, encyklika, kongregácia) a funkcie ako dekan, prefekt, ordinár, vikár, arcibiskup ... veriaci sa v tom stráca. Veriaci by mali mať prehľad, ale povedzme si pravdu, realita je iná. Nebolo by vhodné, na prvý pohľad bežné veci, viac vysvetľovať? Používať zrozumiteľnejší jazyk? Inak, v čom je iní arcibiskup od biskupa?
    Veľmi dobrá otázka, vystihuje skutočný stav. Sám si uvedomujem, že veľa pojmov považujem za jasné a zrejmé, a pritom až tak jasné a zrejmé nemusia byť. Táto otázka je výzvou pre dve strany. Aby kazatelia objasňovali aj tieto pojmy, ba dokonca aj symboly, znaky a gestá, aby lepšie priblížili veriacim Božie pravdy, náuku cirkvi a iné. Na druhej strane je to aj výzva pre veriacich, aby sa viac pýtali a viac hľadali odpovede na otázky, ktorým nerozumejú. Iste nie počas sv. omše, ale pri stretnutiach s kňazmi, rôznych aktivitách, rozhovoroch a podobne. A veľa informácii, a aj dobrých informácii a odpovedí je na internete :). Možno aj vyburcovaním, takým dobrým vyburcovaním kňaza na stretnutia, katechézy... Tiež dobrým spôsobom je, ak sa veriaci medzi sebou rozprávajú aj o takých témach. Nielen bulvárne „pletky“, ale poznávať pravdu. Niekedy mám pocit, že pre niektorých veriacich sa zdroj informácii o viere, o živote viery, pravdách ... stáva len časopis, či televízne správy, ktoré však nepodávajú vždy dobré a pravdivé informácie. A naša viera nestojí na „pletkách“, ale na Bohu.
    Čo sa týka rozdielu medzi biskupom a arcibiskupom: Obaja sú biskupi a majú svoje diecézy, pričom sa každý z nich zodpovedá priamo Svätej Stolici. Rozdiel je len v niektorých právach a možnostiach, ktoré má arcibiskup navyše. Totiž viacero diecéz je spojených do väčšej časti nazývanej provincia, na čele provincie stojí arcibiskup. A ten má isté výsady a povinnosti v rámci provincie hlavne dozor nad cirkevnou disciplínou a vierou. Ale nemá riadiacu moc v iných diecézach okrem tej, v ktorej je on sám diecéznym biskupom.
  2. Iste sleduješ aj ako prebiehajú sväté omše v iných farnostiach, či krajinách. Ktoré „novinky“ sa ti zdajú byť dobré?
    Zúčastňujem sa na sv. omšiach vo viacerých farnostiach. Je pravda, že sú isté malé odlišnosti v sláveniach, ale tie sa týkajú skôr služby miništrantov, lektorov, či hudby. Svätá omša je čo do podstaty všade tá istá a jedna. Vo svete vnímame, že sa stále niečo nové vytvára, tvorí. Niekedy je tendencia preniesť to aj do kostolov. Je však dôležité si uvedomiť, že samotná liturgia a sakrálny priestor nie je o prinášaní „noviniek“, ale o Božom kulte, ktorý môže byť pestrý, ale nemá byť estrádou. Skôr ako zavádzanie noviniek vnímam potrebné chápať súčasnú liturgiu so svojimi symbolmi, znakmi, postojmi a textami. Aktívna účasť veriacich môže veľmi napomôcť k dôstojnému aj zbožnému sláveniu sv. omší.
  3. Ako ty vnímaš svätú omšu v našom kostole?
    V našom kostolíku vnímam aj účasť, aktívnu účasť veriacich, aj zbožnosť. Som veľmi rád, že do liturgie sú zapojení viacerí službou. Či už službou spevákov, kantorov, miništrantov, lektorov, kostolníkov... až po ľudí ochotných pripraviť liturgický priestor výzdobou, upratovaním... A ako veľké pozitívum vnímam pozornú sústredenosť veriacich.


O Martinovi

  1. Kde všade je Boh v našej obci? Pýtam sa to aj preto, lebo jeho hlas, ktorý ťa nasmeroval k povolaniu kňaza si zrejme začul v našej obci. Bolo to tak?
    No, predsa všade, veď je všadeprítomný :). Ale citeľne vnímateľný je v našom chráme a v srdciach ľudí. A cez náš kostolík a cez niektorých ľudí v našej obci sa aj vo mne rodilo povolanie ku kňazstvu. Aj preto v mojom srdci bude mať naša obec vždy čestné miesto.
  2. Mnohí si prestavujú kňazský seminár ako prísnu školu plnú príkazov a zákazov. Ako by si tvoje terajšie pôsobisko opísal ty? Čo vás učia, a čo sa učíte vy sami?
    Áno, predstavy o seminári sú rôzne. Aj ja som mal svoje, kým som tam nenastúpil. Seminár nie je len o príkazoch a zákazoch. Je v prvom rade o raste. Raste vo viere, v poznaní pravdy a viery, o poznaní seba, o rozpoznaní svojho povolania ku kňazstvu. Okrem teologických vedomostí je možné sa lepšie spoznať, do hĺbky a objavovať krásy i ťažkosti duchovného života. Čas a priestor, ktorý sa ponúka v seminári dáva k tomuto veľké možnosti. Nehovoriac aj o živote v komunite. Činnosť seminaristov je rozdelená primerane na štúdium, na modlitbu, prácu i oddych, službu druhým i rôzne záujmové aktivity. A vonkajší poriadok, ktorý máme, nás učí vnútornému poriadku. Platí u nás heslo: „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.“ A v duchovnom živote je to naozaj potrebné.
  3. Aké máš plány a predsavzatia do budúcnosti?
    Priznám sa, že táto otázka ma zaskočila :). Aké plány do budúcnosti? Chcem úspešne ukončiť teologické štúdium a prijať kňazskú vysviacku. To sú jasné plány, ktoré chcem naplniť. Ale, čo sa týka budúcnosti potom, tak to je už ťažšie povedať. Neviem kde budem pôsobiť a neviem, kde ma Pán pošle.
    Teda plány budú závisieť od miesta a okolností. Ale viem, že chcem prijať každé miesto pôsobenie, ako miesto kde ma chce mať Boh. A tiež, že chcem žiť statočne kňazský život so všetkými radosťami aj krížmi. To je predsavzatie, ktoré spoločnou modlitbou s ľuďmi dúfam, že naplním.
  4. Aký máš vzťah k rodnej obci? Čo by sme ako veriaci spoločnými silami mohli zmeniť, vylepšiť?
    Spišské Tomášovce mi prirástli k srdcu, veď som tu prežil krásne roky detstva i mladosti, a viaže ma k rodnej obci veľa pekných spomienok a zážitkov. Tiež mám pred očami mnoho ľudí, s ktorými som vyrastal, a ktorých poznám. Keď som bol mimo domova a niekto sa ma opýtal, kde sú to tie Spišské Tomášovce, rád som odpovedal, že v raji, v našom Slovenskom raji je obec síce s malým kostolíkom, ale s veľkým srdcom. A to je výzva pre nás všetkých, aby sme pretvárali našu obec na obec s veľkým srdcom. Prejaviť sa to môže aj vo väčšej ochote pre službu, aktivity, činnosť, a v menšom množstve slov, komentovania, lamentovania ...

Rozhovor publikovaný v auguste 2014, spracoval Martin Gonda. Použité fotografie poskytol Martin Bartoš.


 Ostatné rozhovory

Martin Bartoš

 19.08.2016

O diakonáte

  1. Teraz je z teba diakon, mal by som to vedieť, ale presne neviem, čo to znamená. Čo teraz môžeš robiť? Aký je ďalší postup. Kedy skončíš školu a za akých podmienok môžeš byť kňaz? Máš aj nejakú špecializáciu v tvojej príprave na povolanie?
    To, že som diakonom znamená, že som prijal prvý stupeň sviatosti kňazstva (existujú tri stupne: diakon, kňaz, biskup). Teda stal som sa klerikom a teda z toho vyplývajú pre mňa isté povinnosti aj práva. Pri vysviacke som prijal záväzky: poslušnosti a úcty voči svojmu biskupovi a príslušným autoritám, celibát a povinnosť modliť sa breviár za Boží ľud i seba. Samozrejme aj všetky tie povinnosti a práva, ktoré vyplývajú z nášho cirkevného práva (z Kódexu kanonického práva). Znie to možno komplikovane, ale znamená to asi to, že nie som ešte kňazom, ale už mám účasť na sviatosti kňazstva a teda aj isté možnosti.
    Medzi základné služby a povinnosti diakonov patrí starostlivosť o chorých, opustených, potom služba miestnej cirkvi, hlásanie Božieho slova, teda čítanie evanjelia a kázanie, rozdávanie sv. prijímania, a môžem tiež krstiť, pochovávať či asistovať pri sobášoch, robiť náuky, stretnutia, bohoslužby slova a viesť adorácie, a tiež požehnávať ľudí, predmety a vôbec to, čo je možné a dovolené. Sú dve dôležité služby, ktoré sú vyhradené kňazom a vyžadujú kňazské svätenie, a to vysluhovanie sviatosti zmierenia (spovedanie) a slávenie sv. omše (zvlášť úkon premenenia) tieto úkony sú rezervované kňazom a biskupom, teda mi diakoni nemôžeme slúžiť sv. omše a spovedať.
    Diakonát je stupeň, ktorý je potrebný na to, aby som mohol prijať o rok kňazské svätenie. Pred sebou mám ešte posledný rok štúdia na Spišskej Kapitule. Čaká ma písanie magisterskej práce a tiež štátne skúšky, a samozrejme duchovná príprava na kňazskú vysviacku. Ak chce byť niekto kňazom musí samozrejme spĺňať viaceré podmienky, a všetky vymenovať je ťažké, ale medzi tie základné iste patrí ukončenie teologického štúdia, povinná formácia v kňazskom seminári, diakonát, odporúčanie príslušných autorít, pevná vôľa a odhodlanie do služby, a žiadne prekážky. V seminári sme pripravovaní na diecéznych kňazov. A teda podľa potrieb diecézy, nie je nejaká špecializovaná príprava. Avšak sú po skončení magisterského štúdia možné aj vyššie štúdia v rôznych oboroch (morálka, cirkevné právo, teológia, katechetika, spiritualita ...). Ale tieto štúdia sú viazané na dohode s otcom biskupom.
  2. Mal si vysviacku za diakona. Čo sa na svätej omši dialo z cirkevného hľadiska?
    Bolo to presne 12. júna o 15.00 hod. v katedrále v Spišskej Kapitule. Do katedrály sme vchádzali, ako kandidáti na diakonát, a ako laici. Počas sv. omše bol po homílii samotný obrad vysviacky, ktorý má svoje presné obrady (veľmi v skratke: predstavenie kandidátov, verejné vyjadrenie vôle prijať diakonát odpoveďami na otázky biskupa, litánie k svätým – kandidáti v pokore ležia na zemi a ostatní kľačia, samotná vysviacka, a potom obliekanie do dalmatík – liturgického odevu diakonov, znak pokoja). Najdôležitejšia časť týchto obradov je vkladanie rúk biskupa na hlavu kandidáta a potom príslušná konsekračná modlitba, ktorú sa modlí biskup nad kandidátmi. Týmito dvoma úkonmi som sa aj ja stal diakonom, teda klerikom. Teda z katedrály sme už vychádzali, ako mužovia so záväzkami voči Bohu, Cirkvi. Podobne ako snúbenec, ktorý vchádza do kostola na sobáš, ako slobodný a vychádza ako manžel so záväzkami voči manželke, deťom i spoločnosti.  
  3. Veriaci už môžu počúvať tvoje kázne. Stres opadol? Hovoríš si ich doma pred zrkadlom. Existuje pre začiatočníkov nejaká kniha, kde je základná štruktúra kázne, ktorú môže autor rozvíjať, alebo si už trúfaš na vlastné práce?
    Áno stres opadáva, ale nie vždy sa mi káže ľahko a bez trémy. Doma si kázne nehovorím pred zrkadlom :), aj keď to niektorí rétorici odporúčajú, a po pravde kázeň si nikdy ani nepoviem tak, ako ju poviem v kostole. Keďže idem bez papiera, nedržím sa presne pripravenej kázne, ale niektoré veci ešte dopĺňam, niektoré zas vypúšťam. Musím povedať, že sám pociťujem mnohokrát vanutie Ducha, ktorý akoby našepkával myšlienky i slová. Počas štúdii sme aj v seminári pripravovaní na kázanie cez predmety homiletiky a rétoriky. A tiež je dostupné veľké množstvo literatúry. Kázeň je výklad Božieho slova, života viery ... a ako taká je veľmi dynamická a môže využívať rôzne metódy, či spôsoby, ale ako taká kázeň nemá štruktúru. Tým, že ide Božie slovo v našej terminológii nehovoríme o štruktúre, ktorou by sme chceli to Božie slovo ohraničiť, ale skôr o spôsobe podania, prejave, využití jazykových foriem a metód. Teda jednoducho povedané, čo kazateľ to iný spôsob, iná metóda. A tiež to znamená aj to, že na Božie slovo, jedno a to isté, môžeme pozerať z rôznych uhlov. A to sa odzrkadlí aj na samotnej kázni. Samozrejme vždy pri zachovaní pravdy a vernej náuky Cirkvi. Teda každá kázeň je do istej miery vlastnou prácou, ale spojenou so spoluprácou Ducha Svätého. My, kazatelia, spolupracujeme s Bohom na formovaní seba i iných. Sme nástrojmi v Božích rukách. Teda nekážem ja, XY, ale hovorím v mene Cirkvi, to čo učí Cirkev.

O svätej omši

  1. My, mladší, žiaľ nepoznáme Sväté písmo, tak ako by sa patrilo. Potom sa počas kázne aj mne stáva, že kňazi povedia: „veď vieme ako to skončilo“ ... „spomeňme si na príbeh o...“ No, neviem presne na čo sa naráža. A keď k tomu pridáme najrôznejšie pojmy (Korinťania, Efezani, ekuména, Machabejci, homília, synoda, farizeji, encyklika, kongregácia) a funkcie ako dekan, prefekt, ordinár, vikár, arcibiskup ... veriaci sa v tom stráca. Veriaci by mali mať prehľad, ale povedzme si pravdu, realita je iná. Nebolo by vhodné, na prvý pohľad bežné veci, viac vysvetľovať? Používať zrozumiteľnejší jazyk? Inak, v čom je iní arcibiskup od biskupa?
    Veľmi dobrá otázka, vystihuje skutočný stav. Sám si uvedomujem, že veľa pojmov považujem za jasné a zrejmé, a pritom až tak jasné a zrejmé nemusia byť. Táto otázka je výzvou pre dve strany. Aby kazatelia objasňovali aj tieto pojmy, ba dokonca aj symboly, znaky a gestá, aby lepšie priblížili veriacim Božie pravdy, náuku cirkvi a iné. Na druhej strane je to aj výzva pre veriacich, aby sa viac pýtali a viac hľadali odpovede na otázky, ktorým nerozumejú. Iste nie počas sv. omše, ale pri stretnutiach s kňazmi, rôznych aktivitách, rozhovoroch a podobne. A veľa informácii, a aj dobrých informácii a odpovedí je na internete :). Možno aj vyburcovaním, takým dobrým vyburcovaním kňaza na stretnutia, katechézy... Tiež dobrým spôsobom je, ak sa veriaci medzi sebou rozprávajú aj o takých témach. Nielen bulvárne „pletky“, ale poznávať pravdu. Niekedy mám pocit, že pre niektorých veriacich sa zdroj informácii o viere, o živote viery, pravdách ... stáva len časopis, či televízne správy, ktoré však nepodávajú vždy dobré a pravdivé informácie. A naša viera nestojí na „pletkách“, ale na Bohu.
    Čo sa týka rozdielu medzi biskupom a arcibiskupom: Obaja sú biskupi a majú svoje diecézy, pričom sa každý z nich zodpovedá priamo Svätej Stolici. Rozdiel je len v niektorých právach a možnostiach, ktoré má arcibiskup navyše. Totiž viacero diecéz je spojených do väčšej časti nazývanej provincia, na čele provincie stojí arcibiskup. A ten má isté výsady a povinnosti v rámci provincie hlavne dozor nad cirkevnou disciplínou a vierou. Ale nemá riadiacu moc v iných diecézach okrem tej, v ktorej je on sám diecéznym biskupom.
  2. Iste sleduješ aj ako prebiehajú sväté omše v iných farnostiach, či krajinách. Ktoré „novinky“ sa ti zdajú byť dobré?
    Zúčastňujem sa na sv. omšiach vo viacerých farnostiach. Je pravda, že sú isté malé odlišnosti v sláveniach, ale tie sa týkajú skôr služby miništrantov, lektorov, či hudby. Svätá omša je čo do podstaty všade tá istá a jedna. Vo svete vnímame, že sa stále niečo nové vytvára, tvorí. Niekedy je tendencia preniesť to aj do kostolov. Je však dôležité si uvedomiť, že samotná liturgia a sakrálny priestor nie je o prinášaní „noviniek“, ale o Božom kulte, ktorý môže byť pestrý, ale nemá byť estrádou. Skôr ako zavádzanie noviniek vnímam potrebné chápať súčasnú liturgiu so svojimi symbolmi, znakmi, postojmi a textami. Aktívna účasť veriacich môže veľmi napomôcť k dôstojnému aj zbožnému sláveniu sv. omší.
  3. Ako ty vnímaš svätú omšu v našom kostole?
    V našom kostolíku vnímam aj účasť, aktívnu účasť veriacich, aj zbožnosť. Som veľmi rád, že do liturgie sú zapojení viacerí službou. Či už službou spevákov, kantorov, miništrantov, lektorov, kostolníkov... až po ľudí ochotných pripraviť liturgický priestor výzdobou, upratovaním... A ako veľké pozitívum vnímam pozornú sústredenosť veriacich.


O Martinovi

  1. Kde všade je Boh v našej obci? Pýtam sa to aj preto, lebo jeho hlas, ktorý ťa nasmeroval k povolaniu kňaza si zrejme začul v našej obci. Bolo to tak?
    No, predsa všade, veď je všadeprítomný :). Ale citeľne vnímateľný je v našom chráme a v srdciach ľudí. A cez náš kostolík a cez niektorých ľudí v našej obci sa aj vo mne rodilo povolanie ku kňazstvu. Aj preto v mojom srdci bude mať naša obec vždy čestné miesto.
  2. Mnohí si prestavujú kňazský seminár ako prísnu školu plnú príkazov a zákazov. Ako by si tvoje terajšie pôsobisko opísal ty? Čo vás učia, a čo sa učíte vy sami?
    Áno, predstavy o seminári sú rôzne. Aj ja som mal svoje, kým som tam nenastúpil. Seminár nie je len o príkazoch a zákazoch. Je v prvom rade o raste. Raste vo viere, v poznaní pravdy a viery, o poznaní seba, o rozpoznaní svojho povolania ku kňazstvu. Okrem teologických vedomostí je možné sa lepšie spoznať, do hĺbky a objavovať krásy i ťažkosti duchovného života. Čas a priestor, ktorý sa ponúka v seminári dáva k tomuto veľké možnosti. Nehovoriac aj o živote v komunite. Činnosť seminaristov je rozdelená primerane na štúdium, na modlitbu, prácu i oddych, službu druhým i rôzne záujmové aktivity. A vonkajší poriadok, ktorý máme, nás učí vnútornému poriadku. Platí u nás heslo: „Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.“ A v duchovnom živote je to naozaj potrebné.
  3. Aké máš plány a predsavzatia do budúcnosti?
    Priznám sa, že táto otázka ma zaskočila :). Aké plány do budúcnosti? Chcem úspešne ukončiť teologické štúdium a prijať kňazskú vysviacku. To sú jasné plány, ktoré chcem naplniť. Ale, čo sa týka budúcnosti potom, tak to je už ťažšie povedať. Neviem kde budem pôsobiť a neviem, kde ma Pán pošle.
    Teda plány budú závisieť od miesta a okolností. Ale viem, že chcem prijať každé miesto pôsobenie, ako miesto kde ma chce mať Boh. A tiež, že chcem žiť statočne kňazský život so všetkými radosťami aj krížmi. To je predsavzatie, ktoré spoločnou modlitbou s ľuďmi dúfam, že naplním.
  4. Aký máš vzťah k rodnej obci? Čo by sme ako veriaci spoločnými silami mohli zmeniť, vylepšiť?
    Spišské Tomášovce mi prirástli k srdcu, veď som tu prežil krásne roky detstva i mladosti, a viaže ma k rodnej obci veľa pekných spomienok a zážitkov. Tiež mám pred očami mnoho ľudí, s ktorými som vyrastal, a ktorých poznám. Keď som bol mimo domova a niekto sa ma opýtal, kde sú to tie Spišské Tomášovce, rád som odpovedal, že v raji, v našom Slovenskom raji je obec síce s malým kostolíkom, ale s veľkým srdcom. A to je výzva pre nás všetkých, aby sme pretvárali našu obec na obec s veľkým srdcom. Prejaviť sa to môže aj vo väčšej ochote pre službu, aktivity, činnosť, a v menšom množstve slov, komentovania, lamentovania ...

Rozhovor publikovaný v auguste 2014, spracoval Martin Gonda. Použité fotografie poskytol Martin Bartoš.

Úradné hodiny

Obecný úrad

Pond. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Utor. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Str. 08:00 - 11:30 13:00 - 16:30
Štv. 08:00 - 11:30 13:00 - 14:30
Piat. 08:00 - 11:30

Stavebný úrad

Pond. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Utor. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Str. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Štv. 08.00 - 11:30 13:00 - 15:45
Piat. nestránkový deň

Fotogaléria

Kalendár

Počasie

Počasie Spišské Tomášovce - Svieti.com