Menu
ObecSpišské Tomášovce
Spišské Tomášovce

Posledný hadušovský starosta

Posledný hadušovský starosta

1.11.1924
Predslov
Tento text vychádza z čiastočných zistení, ktoré prebiehajú na príprave novej knihy o histórii našej obce.

Prvú monografiu napísal v roku 2002 Peter Špic. Teraz aj on a širší kolektív autorov pátra ďalej. Veľmi dôležitá je spolupráca občanov. Tento článok nech slúži ako motivácia pre vás, ktorí vlastníte historické listiny, fotografie alebo cenné poznatky. Poskytnite nám ich, prosím. Stále sa nenašla stará kronika obce. Nájde sa niekedy?

Olejník
Posledným obecným starostom Hadušoviec bol Michal Olejník. Dokazujú to spisy, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Spišskej Novej Vsi, ktoré študujeme. Vo fonde, s názvom Okolný Notariát Tomášovce, sa nachádzajú listiny, ktoré podpisoval v roku 1924 starosta obce Hadušovce Michal Olejník.

Okolný notár v Tomášovciach, v tom čase Viktor Ferenc, dohliadal na fungovanie štyroch obcí, a to Tomášoviec, Hadušoviec, Arnutoviec a Letanoviec. Hadušovce mali pečiatku, obecnú radu a obecné zastupiteľstvo, takže neboli osada. Z politicko-správneho hľadiska boli regulárna obec, s menším počtom domov a obyvateľov.

Hadušovce

Obec Hadušovce
Listina, ktorá rieši prenájom poľovného práva, obsahuje aj mená zastupiteľov. V júni 1924 obecnú radu tvorili: Štefan Novobilský a Štefan Vencko. Obecné zastupiteľstvo tvorili: Jozef Bartko, Alžbeta Kopnická, Adalbert Zalibera, Maria Miklošiová. K členom zastupiteľstva treba prirátať aj notára Viktora Ferenca. Listina uvádza, že na rokovaní bolo prítomných osem členov z desiatich, teda máme informáciu o celkovom počte obecného zastupiteľstva.  

Hadušovce

Rok 1924 je posledným v existencii Hadušoviec ako samostatnej obce. Predpokladáme, že k spojeniu obcí Tomášovce a Hadušovce prišlo nariadením zhora. Návrh na zlúčenie obcí musel byť v obidvoch obciach zverejnený osem dní na verejene prístupných miestach. Do 30 dní sa mohli podať námietky (1). Námietky boli, ale zatiaľ nevieme aké. Listina Okresného úradu iba uvádza, že vláda na námietky obidvoch obcí neprihliada.
Ministerstvo vnútra 7. októbra 1924 posiela obidvom obciam a Podtatrankej župe list, ktorý obsahuje aj tieto vety: „Pripomienkam obcí Tomášovce a Hadušovce vláda nevyhovuje, nakoľko zlúčenie obidvoch obcí je pre blízkosť a malý počet obyvateľov obce Hadušovce, ako aj jej hospodárskymi pomermi odôvodnené. Župný úrad sa ďalej žiada, aby ihneď rozpustil obecné zastupiteľstvá súčasných obcí Hadušovce a Tomášovce a zariadil až do prevedenia nových volieb v zlúčenej obci všetko, čo je treba. Prevedením zlúčenia obcí nenastanú v operátoch katastrálnych žiadne zmeny“ (Okolný notariát Tomášovce, Fond 7, listina 794/1924).
Zánik obce Hadušovce - 1. november 1924
Na ďalšej fotografii vidíte oznam, ktorý notárom zasielal okresný náčelník: „Oznamujeme, že vláda Čs. rep. uznesením zo dňa 7. októbra 1924 čis. 66782/1924 na základe zákona čis. 117/1921 a 406/1922 Sb. z. a nar. vypovedala, aby obec Hadušovce a Tomašovce boly pod názvom „Spišské Tomášovce“ slúčené v jednu obec. Slúčenie toto nastáva dňom 1. novembra 1924. Ráčte toto vziať na vedomie. Sp. Nová Ves, dňa 28. X. 1924.“


Hadušovce

Ďalšie archívne materiály (listina 800/1924) prinášajú viac detailov o procese zlučovania obcí. Na základe nariadení z Okresného úradu sa vytvorila správna komisia, kde boli zástupcovia Tomášoviec i Hadušoviec. Predsedom komisie však musel byť starosta Tomášoviec. Správna komisia do vyhlásenia nových volieb nahradzovala obecné zastupiteľstvo.

Starosta Hadušoviec mal uzavrieť všetky účtovné knihy k 31. októbru 1924. Do konca roka sa ešte mohli realizovať iba naplánované finančné úkony, a to podľa platných obecných rozpočtov. Ale už od 1. januára 1925 malo byť všetko spoločné. Majetok i účtovníctvo.

V zápisnici správnej komisie, práve z 1. novembra 1924, sa dozvedáme, že už bývalý starosta Hadušoviec Michal Olejník odovzdáva dokumenty vtedajšiemu starostovi Tomášoviec Martinovi Horváthovi. Odovzdávali sa obecné knihy, pokladňa, základniny, obecný inventár a ostatné administratívne spisy. Členmi správnej komisie boli notár Viktor Ferenc, Samuel Novotný, Ján Maniak a Štefan Novobilský.

Podľa špecifikácie sa odovzdali tieto položky, ktoré uvádzame v pôvodnom znení:
1. Válečné dlžobné úpisy v hodnote 450,- Kč
2. Movitosti v inventáru pod číslom4-14
3. Movitosti v inventáru pod číslom 18-21
4. Chudobná základnina podľa vkladných knižiek v hodnote 174,57 Kč
5. Základnina regul. stavieb 30,80 Kč
6. Základnina hasičská 32,38 Kč

V súpise je uvedené, že sa odovzdáva aj hotovosť 2878,59 Kč. Ručne dopísaná veta uvádza, že počet odovzdaných čiapok a sekeriek (zrejme hasičských) nebude 5 ale 4. A je tam aj uvedený dôvod: lebo „Vojtech Zalibera šicko odovzdať nechce.“

Tomášovský notár napokon posiela na Okresný úrad správu, kde nespomína žiadne komplikácie a dodáva, že aj podlžnosti bolo z čoho vyplatiť (listina 800/1924).
V tom čase vláda spájala aj iné malé obce, napríklad od 1. januára 1925 došlo k spojeniu Filíc a Gánoviec do jednej politickej obce Gánovce.
Hadušovce v 20-tych rokoch 20-teho storočia
Na začiatku si pripomeňme staršiu históriu. Kým Tomášovce patrili kráľovi, a teda to bola poddanská obec Spišského hradu, Hadušovce boli dedina kopijníkov. Spišskí kopijníci boli príslušníci nižšej šľachty, ktorí disponovali rozsiahlymi výsadami a ich územie tvorilo samostatnú správnu jednotku, pre ktorú sa začiatkom 14. storočia ustálilo pomenovania Stolica desiatich spišských kopijníkov. Názov bol odvodený od počtu kopijníkov, ktorých museli v tom čase postaviť v prípade potreby do kráľovho vojska. Do 20. storočia toto všetko ostalo ďalekou históriou, ktorú však odkrýva napríklad aj náš rodák a historik Martin Kostelník, ktorý sa venuje problematike kopijníkov.
V roku 1921 bolo v Hadušovciach 27 domov a žilo tu 128 občanov. Mužov bolo 67 a žien 61. Československú národnosť uviedlo 104 občanov. Štyria občania uviedli maďarskú národnosť a štatistika uvádza aj 20 „cudzozemcov“. Rímskokatolícke vyznanie označilo 124 občanov, gréckokatolícke dvaja a evanjelické augsburského vyznania tiež dvaja (2).
V roku 1930 bolo v Hadušovciach 25 domov a žilo tu 119 občanov (3). Pre Hadušovce bol dôležitým prvkom kaštieľ v tvare písmena L, ktorý sa nachádzal oproti dnešnej autobusovej zastávke v Hadušovciach a patril rodine Bartschovej. Gustáv Bartsch mal jednu dcéru Auréliu, ktorá sa v roku 1932 vydala za Zoltána Stenczela, statkár z Kežmarku.
Po Gustávovi Bartschovi je v Hadušovciach pomenovaná ulica. Aj Zvonárska ulica odkazuje na históriu, bola tam malá drevená zvonica (preklik na obrázok). Ulica Juraja Sklenára zase odkazuje na rodáka z Kúrie Tiba.
Z iných obecných dokumentov vieme, že v Hadušovciach bol cintorín oplotený múrom, lebo sa zachovala zmienka, že v roku 1939 sa na opravu múru vyčlenilo 400 Kč. Zo školskej kroniky vieme, že v auguste 1939 vypukol požiar v stodole Michala Olejníka, teda u bývalého starostu Hadušoviec. Hasičská kronika spomína požiar v sušičke krvi, kde v roku 1957 zhorela časť strechy.    
Doslov
Vopred ďakujeme, že akékoľvek poznatky k histórii našej obce pošlete na admin.spissketomasovce@gmail.com
Použitá literatúra
(1) Štatistický lexikón obcí v republike ČS, Praha 1936.
(2) Štatistický lexikon obcí na Slovensku, vydaný na základe výsledkov sčítania ľudu z 15. února 1921. Praha, 1927.
(3) Štatistický lexikon obcí v krajine Slovenskej, vydaný na základe sčítania ľudu z 1. decembra 1930. Orbis: Praha, 1936.
Spracoval Martin Gonda
Na monografiu obce sme dostali dotáciu 1 200,- EUR od Košického samosprávneho kraja. Prostriedky budú vyplatené ako autorská odmena autorom odborných častí monografie, a to PhDr. Marián Soják, PhD a PhDr. František Žifčák.

logo

Dátum vloženia: 22. 8. 2014 11:12
Dátum poslednej aktualizácie: 5. 8. 2021 11:16
Autor: admin prevod

Život v obci

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

MAS

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Sociálne siete

V srdci krásnej prírody


Spišské Tomášovce

Spišské Tomášovce

Stredne veľká obec, Spišské Tomášovce, už stáročia vyprevádza turistov na majestátny Tomášovský výhľad, do hučiacich prúdov prielomu Hornádu, na autokemping Tatran, do známeho turistického centra Čingov, teda do našej pýchy Národného parku Slovenský raj. Toto krásne územie ponúka rôznorodé pešie a cykloturistické trasy, z ktorých výšin môžete pozorovať neďaleké štíty Vysokých Tatier