Menu
ObecSpišské Tomášovce
Spišské Tomášovce

Rodina Melkovičová a Spišské Tomášovce

Rodina Melkovičová a Spišské Tomášovce

Správca školy František Melkovič, otec herca Janka Melkoviča

Učiteľ, riaditeľ školy a organista František Melkovič pôsobil na Rímskokatolíckej ľudovej škole v Spišských Tomášovciach v rokoch 1934-1940. Podľa školskej kroniky nastúpil na miesto správcu školy 1. augusta 1934.
S manželkou, učiteľkou Annou Filustkovou mal dve deti. Dcéra Eva, dnes žije v Bratislave a je akademickou maliarkou. (Stretli sme sa s ňou a Tomášovianov pozdravuje, poskytla publikované fotografie). V útržkoch si spomína na učiteľský byt a detský život v Spišských Tomášovciach. Syn Janko Melkovič, bol známym herec Radošinského naivného divadla (24. 4. 1939 – 21. 3. 2004). František Melkovič odchádza z postu riaditeľa v školskom roku 1940/41 a to na vyššie miesto na západné Slovensko. 

Spevokol

Správca školy Melkovič ako zdatný muzikant sa podujal na vytvorenie mužského spevokolu. Podarilo sa mu zorganizovať Tomášovských chlapcov, ktorí skončili školu a pracovali ako robotníci či murári. Výsledky 40 členného zboru boli neraz pochválené aj v regionálnej tlači. Zo školskej kroniky vieme, že 17. februára 1935 zaspievali dva mužské zbory - skladby s názvom „Čo čušíš?“ a „Bačovské piesne“. Niektoré pasáže boli spievané štvorhlasne. Toto úspešné vystúpenie bolo predvedené aj v Hrabušiciach 24. februára 1935. Koncert pre občanov v obci usporiadali aj 28. 4. 1935, kedy mužský spevácky zbor zaspieval „Spevácky pozdrav“ od B. Bullu, skladby Figuša-Bystrého „Zmráka sa, pôjdeme“, skladbu od Kadavého „Čo čušíš“, skladbu od Lihovockého „Bačovské piesne“ a ďalej piesne z repertoáru slovenských a moravských učiteľov. Pred sochou generála Štefánika v Spišskej Novej Vsi zaspieval spevokol 5. mája 1935 podobný repertoár. Spišské Hlasy napísali, že niektoré skladby boli tak dokonale nacvičené, že sa vyrovnajú aj známejším spevokolom. Melkovič v školskej kronike poznamenáva, že členovia sú väčšinou murári a tak sa v lete nacvičovať nedá. „Dá Boh, že sa v jeseni 1935 znova zídeme“. A dočkal sa. Na oslavách 17. výročia vzniku ČSR (26. 10. 1935) dirigoval svoj spevokol opäť na slávnosti v krásne vyzdobenej triede katolíckej školy. 7. marca 1936 zase z príležitosti osláv 86. narodenín prezidenta Masaryka, žiactvo v škole zaspievalo spev „Kto za pravdu horí“, potom nasledovali prednášky a štátna hymna. O týždeň nato, Melkovič a Okresný osvetový sbor v Spišských Tomášovciach usporiadali (14. 3. 1936) prednášku školského inšpektora J. Prúšu na tému „Škola stará a škola nová“. 

Divadlo

Samozrejme, učiteľ dbal aj o nacvičovanie divadla. Zo Spišských Hlasov vieme, že 17. 2. 1935 bol v škole kultúrny program, kde veselohry odohrali žiaci, zasievali aj mužské zbory, dievčatá zatancovali tance a nakoniec sa zahrali sóla hry na harmoniky. Naši divadelníci neboli neznámi ani v okresnom meste, tu sa 22. – 23. 2. 1936 konali Okresné divadelné závody ochotníkov a Tomášovce získali čestný diplom. Pod réžiou Melkoviča bola nacvičená divadelná hra Rozmajrín (1935). Na predstavenie Rusalka (16. január 1938) si Melkovič zapožičal kroje až z divadla Tália v Prahe. O úspechu hry písali aj Spišské Hlasy. 13. februára 1938 sa zahrala hra pre dospelých s názvom Krutohlavci, zahrali ju členovia Združenia katolíckej mládeže.

Koncom roka 1938 už Nemecko obsadilo Československo, na Slovensku sa vytvorila autonómna Slovenská krajina a hovorilo sa aj o vytvorení samostatného štátu, ktorý bude verný Nemecku. Tieto predvojnové udalosti zasiahli agilného učiteľa Melkoviča v našej obci. Po vzore iných učiteľov z ostatných regiónov Slovenska založil v Tomášovciach Hlinkovú mládež aj Hlinkovú gardu. Melkovič založil Hlinkovú gardu v našej obci 13. 10. 1938 a bol aj veliteľom Hlinkovej mládeže. Tesne pred vojnou sa menili časy veľmi rýchlo, Spišské Hlasy písali, že 30. 10. sa v Tomášovciach vytvoril Národný výbor. Za predsedu bol zvolený Ján Maniak, za podpredsedu Ján Grečko, za tajomníka František Melkovič. Hlinková garda mala vtedy v Tomášovciach podľa novín 30 členov. V nedeľu 20. novembra 1938 bola „Nedeľa zjednotenia“, o 13:00 zvonili všetky zvony na Slovensku, a aj zvony nášho kostola zvonili „za Slovenskú krajinu“. Pred sto občanmi tu úvodné slovo mal František Melkovič, za stranu slovenskú ľudovú prehovoril Ján Maniak, za stranu agrárnu J. Štefko, v reči sa poďakovali obecnému starostovi Štefanovi Kostelníkovi (napísali Spišské Hlasy).
Na Štefana (26. 12. 1938) žiaci odohrali autorskú hru učiteľa Melkoviča s názvom „Narodil sa Kristu Pán“, kroje boli opäť požičané z Prahy. Podľa školskej kroniky, ktorú vtedy viedol Melkovič, sa mal čistý zisk použiť na založenie Hlinkovej mládeže. Dňa 26. októbra 1939 (teda už v Slovenskom štáte) bola školská slávnosť z príležitosti voľby prvého prezidenta Dr. Jozefa Tisu. 14. marca 1940 sa oslavovalo prvé výročie Slovenského štátu. Nastúpená garda aj Hlinková mládež odpochodovala do kostola na bohoslužbu, nasledoval verejný odposluch prejavu v rádiu, večer sa cez reproduktory počúval koncert z rádia.

V prípade, že viete viac informácií, alebo máte fotky z tohto obdobia, alebo ste spoznali niektorého člena spevokolu, napíšte na admin.spissketomasovce@gmail.com.

V roku 1938, v 45. čísle Spišských Hlasov, uverejnili tento článok Františka Melkoviča (text je pôvodný, bez gramatických zásahov):

Ako sme oslavovali 30. október

Na malých železničných zastávkach teraz vlaky nezastávajú. Do mesta na nákup chodievame pešky. Často neideme sami. Pridružia sa k nám ženičky na chrbte s košom obkrúteným „partkom“ plný vajec, másla, tvarohom atď., aby v meste všetko predali, alebo mužovia – robotníci idúci za každodennou prácou, železničiari i roľníci idúci pešky, alebo s koníkom, ktorého k vojsku nevzali a ktorý len horko ťažko ťahá vozík. Roľník nás pozve si sadnúť na voz a za hodinu sme v meste. Cestou sa rozpráva o tom i o onom i o politike. Cez tieto dni rozprávame o oslavách Martinskej deklarácie. Ako ste oslavovali? Prostými slovami povie, že u nich slávnosť poriadali dohromady všetky politické strany – všetci sa spojili – všetci sa dali do služieb národa. Prestali už medzi nimi hádky a nadávanie na politické strany, ktoré často končilo pred súdom a osoh bral advokát. Všetci do jedného oslavovali a manifestovali za ideu slovenskú, ktorú pre všetkých Slovákov, i pre tých, ktorým záujem osobný a materiálny bol vyšší než národný, hlásal veľký Slovák Andrej Hlinka.
Bratia, krajania a krajanky! To je to pekné. Všetcia do kopy. I na tej najmenšej dedinke máme sa somknúť pod spoločnú zástavu a bojovať za lepšiu budúcnosť obce a celého národa. O deň neskôr zas sa stretneme s dvoma ženičkami s inej obce. „Akože ste oslavovali 30. október?“ Červenolíca tetka začne po svojom: „No ta znajú, to u nás tak: u nás teraz roľnikare a toto socialisti po slávnosti trošku i nepríjemne si hvara, že Hlinkovci ich ani nezavolali na slávnosc. V našej dzedzine máme i peknú veľkú saľu, kdze šicke ľudze by še pomescili. Ale oni jak by še ešči bali, ucahli še do malej karčmy a len sami, jako by Hlinka len pre nich bud bojoval. Šak ja len hlupa žena na politizovanie, ale myšlím, že i toto druhé Slováci v našej dzedzine teraz patra k Ľudákom. Šak daftori ani sám nemôže zato, že še dostal ku tým socialistom abo indze. Mušel ku ním i ísc, ked scel pri železnici, abo indze krampačovac a nechcel hladom i zo šesc dzecmi umrec“. „Pravdu máte tetko! Všetci do kopy máme držať. Náprava sa stane i vo vašej obci a všetci Slováci sa postavia do jedného šiku za práva a lepšiu budúcnosť vašej obce a národa“.
Zas tu treba volať! Nevytvárajte nikoho všetkých volajte!
Sjednotený slovenský národ začína žiť, začína voľne dýchať. I v našich dedinách musíme sa sjednotiť a zariadiť si domov na nových základoch. Je to príkaz pre všetkých i príkaz pre slávnosti 30. októbra. Slávnosti má sa zúčastniť celá obec. Všetci do jedného. Len tak bude jednota medzi súsedmi, jednota v obci a v národe, ktorú hlásal veľký Vodca náš Andrej Hlinka.
Fr. Melkovič.

A v rovnakom čísle (45/1938) o Tomášovciach Spišské Hlasy napísali tiež toto (príspevok zrejme zaslal Melkovič):

Ako Tomášovčania obstali pri parcelácií. Roku 1928 našej obci z parcelácie lesa v Slovenskom Raji od panstva grófa Csákyho z Harhova bolo pridelené 136 k. j. lesa. Pán notár V. Ferenc už napísal smlúvu, že les dostane z voľnej ruky od panstva. Keď všetko bolo hotové, tu neznáme príčiny ohľadom vyjednávania lesa prišiel do obce pán taj. už nejestvujúcej politickej strany a pred občanmi prehlásil, že Tomášovčania – Hlinkovci nesmú les len tak ľahko dostať. Pýtame sa kompetentných miest, prečo našej obci pridelenie bolo odopreté? Či preto, že je tak bohatá?

V roku 1938, v 50. čísle Spišských Hlasov, uverejnili tento článok Františka Melkoviča (text je pôvodný, bez gramatických zásahov):

Dediny hovoria
Je nedeľné odpoludnie. Sadli sme si do vlaku, aby nás zaviezol do niektorej našej dediny. Chceme počuť čo v dnešných časoch si rozprávajú naši roľníci. Za 20 minút sme v dedine. Práve zvonia na večiereň. Ženy v pestrofarebných krojoch a muži v srdcovitých čižmách hrnú sa do kostola s kľudnou a usmievavou tvárou, že odbavili si nedeľnú povinnosť. Zubaté slniečko už z nízka sa upiera na bielo žlté domčeky, kde na podstienok práve sadajú chlapci s novinami v rukách i ženičky okolo ktorých sa obšmietajú detiská. I my zastaneme pred touto spoločnosťou. Po privítaní spoznáme, že sme medzi ľuďmi, ktorí len pred mesiacom boli rozličného politického presvedčenia a ktorí vtedy za žiadnych okolností s Hlinkovcami, ktorých v tej obci bolo najviac neboli by sa do reči. Vidíme i starého fúzatého ujka z Horného konca zatvrdlivého agrárnika i robotníkov, ktorí len do nedávna bočili k socialistom. Za chvíľu medzi nás prišiel i učiteľ a starosta so školským kurátorom, o ktorých sa vedelo, že v júni boli na manifestácii až v Bratislave a v septembri v Ružomberku. Ich sebavedomie teraz vzrástlo, každý ich obdivuje, že vydržali v boji a zvíťazili. Medzi iným rozprávame sa i o politike. Vážnou tvárou a svrašteným čelom hovoria, že preca pre nich nastávajú lepšie časy, že to vidieť všade i v ich obci. Medzi nimi už prestáva politická nenávisť, pre ktorú mnohí z nich vytrpeli. Ďalej sa spomína čo všetko niekedy v obci robili proti Ľudákom, a to len niektorí ľudia, lebo väčšina bola vždy verná Hlinkovi. Keď Ľudák pre obec chcel niečo dobre vykonať, to hneď iní prekazili. Bokom stojaca ženička poznamenáva: „I na nášho pána učiteľa každý krivo pozeral, že boli ľudákom na manifestácii s mládencami spievať“. „A čo náš richtár vytrpel“, hovorí iný „zato, že chceli cestu ponaprávať, až okna kamením mu povybíjali. Ej preca to bolo zle! A koľko bolo bitky. Ej, keby sme mali tie tisíce, čo už advokáti pobrali bola by už za ne pekná cesta až do mesta“. „Keď medzi nás prišiel už i ujko z horného konca, to už iste je dobre, poznamenal starosta. Ujko si vzdychol a hovoril: „Však som Slovák – katolík, čo sa máme večne rvať, veď už dávno svedomie mi nedalo pokoja a sám som si myslel, že preca to by bolo najlepšie spolu byť všetci do jedného v jednej politickej strane. Tak ako je jeden Boh na nebi, jeden Slovenský národ, tak musí byť i jedna strana“.
Áno tak je – takto musí i vždy byť – tak nech vám i nám všetkým roduverným Slovákom Pán Boh pomáha. Slúčili sem sa s vedomím, že i naše dediny sa sjednocujú pod spoločnú Hlinkovskú zástavu.
Fr. Melkovič.

Spracoval Martin Gonda. Uverejnené 24. 2. 2011.

Dátum vloženia: 22. 8. 2016 9:57
Dátum poslednej aktualizácie: 5. 8. 2021 10:03
Autor: admin prevod

Život v obci

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

MAS

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Sociálne siete

V srdci krásnej prírody


Spišské Tomášovce

Spišské Tomášovce

Stredne veľká obec, Spišské Tomášovce, už stáročia vyprevádza turistov na majestátny Tomášovský výhľad, do hučiacich prúdov prielomu Hornádu, na autokemping Tatran, do známeho turistického centra Čingov, teda do našej pýchy Národného parku Slovenský raj. Toto krásne územie ponúka rôznorodé pešie a cykloturistické trasy, z ktorých výšin môžete pozorovať neďaleké štíty Vysokých Tatier