Menu
ObecSpišské Tomášovce
Spišské Tomášovce

Aktuálne miesto, kde môžete sypať zem (nie odpad) :

Za TU Hornád - vstup od TJ, ul. Slovenského raja

História

Najstaršie dejiny obce


Osídlenie chotára obce je archeologickými nálezmi doložené od doby kamennej. Tvoria ich rôzne kamenné nástroje a pozostatky hlinených nádob rozmanitých tvarov. Našli sa v Hadušovciach, v Čertovej jaskyni aj priamo v dnešných Tomášovciach. Z doby bronzovej máme nálezy šperkov z bronzu, konkrétne náhrdelník, sponu a ihlicu. Na hranici dnešných katastrov Tomášoviec a Smižian, na Čingove, sa nachádzalo významné slovanské hradisko.

V roku 1975 tu začal rozsiahly archeologický výskum v súvislosti so začatím výstavby športového areálu. Preskúmala sa rozsiahla časť pred i za dnešným hotelom Flóra. Vtedajšie hradisko bolo okrem vhodného využitia terénu opevnené aj valom s drevenými zrubovými komorami vyplnenými hlinou. Na niektorých miestach dosahoval šírku až 3,5 metra. Na vnútornej ploche hradiska bolo odkrytých niekoľko desiatok obydlí i hospodárskych budov. Našli sa tu pozostatky keramiky, predmety dennej potreby, časti výzbroje, ozdoby a šperky. Hradisko malo významnú hospodársku a správnu funkciu. K jeho zničeniu došlo pravdepodobne násilím v prvej polovici 9. storočia. Slovanské osídlenie však prežívalo naďalej i po zániku Veľkej Moravy. Dosvedčujú to mnohé archeologické nálezy. 

dejiny

Počiatky obce


Samotná obec vznikla na prelome 12. a 13. storočia. Založil ju istý Tomáš, syn Botu (Botch), po ktorom nesie aj svoje pomenovanie. Dozvedáme sa to zo zachovaných listinných prameňov. V roku 1217 kráľ Ondrej II. z rodu Arpádovcov vymenil Tomášovi jeho zem, ktorú vlastnil na Spiši, za inú zem v Novohradskej stolici nazývanú Lengend. Predtým však Tomáš na neobrábanej ploche namáhavou prácou a na vlastné náklady vybudoval dve veľké dediny. Aj keď sa konkrétne mená dedín nespomínajú, na základe ďalších písomností vieme, že sa to vzťahuje na dnešné Spišské Tomášovce a Arnutovce, ktoré sa nazývali aj Veľké a Malé Tomášovce. Prvé písomné zachytenie názvu obce Spišské Tomášovce nachádzame v listine z roku 1229. Originál sa do dnešných dní nezachoval, ale máme jeho hodnoverný odpis. V ňom vojvoda Koloman, syn Ondreja II., potvrdzuje udelenie štyroch popluží zeme vyňatej z Tomášoviec bratom Donovi a Matejovi, synom Rugasa. Tí si na nej založili vlastnú dedinu – Matiašovce, ktorá však dnes už neexistuje. V chotári sa neskôr vyvinulo viacero obcí napr. Urbanovce, Ďurkovec alebo aj usadlosť Turník, ktoré už tiež neexistujú.

Naproti tomu Hadušovce a Tiba dnes územne patria k Tomášovciam. V susedstve Tomášoviec bolo viacero tzv. kopijníckych dedín. Spišskí kopijníci boli príslušníci nižšej šľachty, ktorí disponovali rozsiahlymi výsadami a ich územie tvorilo samostatnú správnu jednotku, pre ktorú sa začiatkom 14. storočia ustálilo pomenovania Stolica desiatich spišských kopijníkov. Názov bol odvodený od počtu kopijníkov, ktorých museli v tom čase postaviť v prípade potreby do kráľovho vojska.

Spišské Tomášovce nikdy neboli kopijníckou dedinou. Patrili kráľovi. V rokoch 1241-1242 zasiahol Uhorsko vpád Tatárov. Časť obyvateľov sa utiahla na Skalu útočišťa. Na pamiatku tam bol neskôr vybudovaný kartuziánsky kláštor. Obyvateľstvo Spiša bolo zdecimované a na pozvanie panovníka Bela IV. prichádzali do Uhorska cudzí osadníci, najmä nemeckí, ktorí pomáhali doosídľovať uvoľnené dediny, prípadne zakladali nové osady. Od panovníka dostali rozsiahle výsady, ktoré neboli udeľované jednotlivým sídlam, ale celej komunite známej pod názvom Spoločenstvo spišských Sasov. Pôvodne ich tvorilo pravdepodobne 24 sídel. Ich počet sa postupne zvyšoval, pričom obyvatelia jednotlivých sídel nemuseli byť len nemeckého pôvodu. V roku 1317 sa medzi týmito sídlami spomínajú aj Spišské Tomášovce. Tento stav však nebol trvalý. Dedina bola sprvu kráľovým majetkom. V roku 1415 časť obce získali do vlastníctva kartuziáni zo Skaly útočišťa. Neskôr vlastnili celú obec. Po zničení kláštora a odchode mníchov v roku 1543 dedina pripadla opäť panovníkovi. Ferdinand I. ju v roku 1550 daroval Spišskej Kapitule. Čiastočne sa dedina dostala aj do vlastníctva panstva Spišského hradu. Obec, tak ako aj celý Spiš neobchádzali rôzne prírodné nešťastia a pohromy. Boli to zemetrasenia v rokoch 1443, 1453, 1643, 1656. Nedostatok vlahy spôsobovali suchá v rokoch 1473, 1540, 1551, 1585 a 1616 a následná slabá úroda spôsobovala hladomor. V roku 1831 zasiahla Uhorsko a aj Spiš epidémia cholery.

história

Novovek a súčasnosť


Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom, po výstavbe železnice v obci v roku 1871 našla časť obyvateľov zamestnanie i tu. V období I. ČSR niektorí sezónne pracovali v okolitých lesoch. Zo školskej kroniky sa dozvedáme, že v roku 1773 prišiel do Tomášoviec učiteľ Martin Lipnický. Jednotriedna Rímskokatolícka ľudová škola bola vybudovaná až v roku 1890. Pre narastajúci počet žiakov sa v školskom roku 1932/33 prešlo na striedavé vyučovanie a od 1. januára 1933 bola zriadená samostatná

Obecná ľudová škola. Obe školy sa v roku 1941 zlúčili a vytvorili trojtriednu Rímskokatolícku ľudovú školu. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bola škola obsadená nemeckými a maďarskými vojskami a vyučovanie bolo prerušené. Obec bola oslobodená 27. januára 1945 a vyučovanie sa obnovilo v marci toho istého roku. Škola pozitívne vplývala na vzdelanosť obyvateľov a celkovo prispievala k rozvoju obce. V roku 1951 založil jej riaditeľ František Merva športový klub „Sokol Čingov Spišské Tomášovce“ a úspešne presadzoval telefonizáciu obce. Slávnostné otvorenie súčasnej budovy školy sa uskutočnilo 9. 10. 1971. V roku 1955 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo v Hadušovciach a v roku 1959 v Tomášovciach. Začiatkom 60. rokov sa obe družstvá zlúčili. Na mieste bývalej kúrie v Tibe sa vystavala hydinárska farma. V súčasnosti družstvo funguje spolu s Tepličkou nad Hornádom a Smižanmi pod názvom Poľnohospodárske družstvo Čingov Smižany. V období od 50. rokov sa zaviedol obecný rozhlas, vybudovalo sa futbalové ihrisko a utvorilo sa futbalové mužstvo, ktoré funguje dodnes, postavil sa kultúrny dom, kde bolo zriadené aj obecné kino a vystupovalo tu ochotnícke divadlo pod vedením najmä miestnych učiteľov.

história

Divadelníctvo v obci má svoje počiatky v medzivojnovom období. Vystaval sa dom smútku, upravilo sa oplotenie cintorína, otvorila sa turistická ubytovňa, v 90. rokoch prebehla oprava kostola, rekonštrukcia oltára a vyčistenie organa, plynofikácia obce, bola vybudovaná čistička odpadových vôd. Modernizácie a rozširovanie obce v súčasnosti pokračuje. Podľa posledného sčítania bolo v obci 1622 obyvateľov. Prebiehajúca výstavba rodinných domov tento počet stále zvyšuje.

V obci funguje futbalový oddiel, Klub slovenských turistov, od roku 1994 skautský oddiel, cirkevný spevokol Nádej, od roku 2007 voľno-časový klub pre deti a mládež Úsmev. Zachovanou tradíciou je pochôdzka betlehemcov v čase Vianoc, na Fašiangy sa organizuje pochod s ražňom a hudbou. V lete obec žije turistickým ruchom, pretože je bránou do Národného parku Slovenský raj. V obci žije aj 700 Rómov (jún 2016), ktorí sú v mnohých vedeckých štúdiách dávaní za príklad úspešnej integrácie a usporiadaného života. 28. 11. 1990 u seba privítali prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václava Havla.

Viac sa o histórii obce dočítate v monografii s názvom Spišské Tomášovce, vydanú v roku 2017. Kúpiť si ju môžete na obecnom úrade za cenu 20,- EUR.

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

MAS

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Sociálne siete

Mikroregión Slovenský raj

logo

V srdci krásnej prírody


Spišské Tomášovce

Spišské Tomášovce

Stredne veľká obec, Spišské Tomášovce, už stáročia vyprevádza turistov na majestátny Tomášovský výhľad, do hučiacich prúdov prielomu Hornádu, na autokemping Tatran, do známeho turistického centra Čingov, teda do našej pýchy Národného parku Slovenský raj. Toto krásne územie ponúka rôznorodé pešie a cykloturistické trasy, z ktorých výšin môžete pozorovať neďaleké štíty Vysokých Tatier