ali po Rómoch, ktorí boli v koncentračnom tábore. Pani Eva Pechová im vyrozprávala príbeh jej otca Jozefa Gabča. Jej spomienky obsahuje kniha s názvom „Po Židoch Cigáni“, ktorá vyšla v roku 2005.
Na strane 771 sa dozvedáme, že autori v obci nenašli žijúcich pamätníkov Slovenského národného povstania. Prijali pozvanie Evy Pechovej, ktorej otec Jozef Gabčo (1921 – 4.8.1975) bol v Slovenskom národnom povstaní a potom bol odvezený do koncentračného tábora v Mauthausenu (nachádza sa v Hornom Rakúsku, viac informácií ponúka Wikipédia).
Pani Pechová informuje, že jej otca zajali v Liptovskom Mikuláši. V koncentračnom tábore strávil ťažkých 11 (alebo 14) mesiacov. „V koncentráku boli dvaja ľudia z našej dediny, môj otec a jeden gádžo.“ (str. 771)
(O tábore) „Otec hovoril, že v Mauthausenu už ich brali do tej plynovej komory, pretože vedeli, že prehrajú. Strhli z nich šaty, hnali ich nahých a nemecky rozprávali, aby išli – už si to slovo nepamätám – keď si otec vypil, vždy to hovoril - šnel, šnel, šnel! – presne! Ale potom počuli, že idú Američania s aeroplánmi, začali bombardovať – a tak medzitým utiekli …, potom sa niekde pripojili k partizánom a vrátili sa domov.“ (str. 772)
„V jednej bunke boli Židia a Rómovia. Toto viem od otca. Otec hovoril: „Deti moje, nechoďte jesť, nechoďte k stolu, kým sa neprežehnáte! Vy si neviete vážiť chlieb, neviete si vážiť pečené zemiaky.“ Otec išiel najprv pred svätý obraz, pomodlil sa a až tak sa išiel najesť.“ (str. 772)
(O obci) „Rómovia nebývali tu, bývali pri potoku. Rozprávali, že v noci prišli gardisti, zahnali ich do vody, aby sa umyli, mlátili ich – nejaký Humaj – ten ich naháňal, gardista Humaj. Neviem, či to bolo jeho meno alebo prezývka.“ (str. 772)
(O otcovi) „Otec bol hudobník. Všetci Rómovia boli hudobníci. Moji synovia sú tiež hudobníci. Môj muž je hudobník. Až do šesťdesiateho piateho roku chodili hrať gádžom. Vždy chodili, aj po vojne. Teraz chodia naši tiež hrať, ale už nie gádžom. Rómom. Už hrajú len tie moderné.“ (str. 773)
Citované z knihy: Po Židoch Cigáni. Svědectví Romu ze Slovenska 1939 – 1945. Uspořádala Milena Hübschmannová. 1. díl (1939 – Srpen 1944), Triáda 2005.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Stredne veľká obec, Spišské Tomášovce, už stáročia vyprevádza turistov na majestátny Tomášovský výhľad, do hučiacich prúdov prielomu Hornádu, na autokemping Tatran, do známeho turistického centra Čingov, teda do našej pýchy Národného parku Slovenský raj. Toto krásne územie ponúka rôznorodé pešie a cykloturistické trasy, z ktorých výšin môžete pozorovať neďaleké štíty Vysokých Tatier